Tagetes L aksamitnica

Čeľaď Asteraceae astrovité

Meno - Aksamitníky dostali svoje meno na počesť etruského boha menom Tages, syna mocného Jupitera.
Rozšírenie - Asi 50 druhov tohto rodu rastie v tropickej Amerike a jeden v Afrike. Všetky v záhradách pestované druhy pochádzajú z Ameriky.

Tagetes erecta, aksamitnica vzpriamená bola do Európy dovezená v roku 1542 a je vyobrazená už vo Fuchsovom herbári (1543). Dávnejšie sa pestovali len vysoké odrody, ktoré dosahujú výšky 60-80 cm. Dnes sú obľúbené nízke kompaktné odrody. Ryhované stonky s peristými listami sú zakončené veľkými pľnokvetnými úbormi, zloženými z jazykovitých alebo rúrkovitých kvetov v odtieňoch žltej, oranžovej alebo bielej farby.

Tagetes patula, aksamitnica rozložitá bola do Európy dovezená v roku 1573. Je to bohato rozvetvený široký krík dorastajúci do výšky 20-30 cm. Tvar jeho úborov je veľmi rozmanitý od jednoduchých cez poloplné a plné úbory s jazykovitými a rúrkovitými kvetmi. Kvety sú často viac farebné v od tieňoch žltej, oranžovej a hnedej farby.

Tagetes tenuifolia, aksamitnica tenkolistá sa v európskych záhradách pestuje od konca 18. stor. Pravidelné pologuľovité kríky tohto druhu sú po celú dobu vegetácie doslova obsypané drobnými jednoduchými úbormi v žltej a oranžovej farbe. Peristé listy sú zúbkaté s veľmi úzkymi výkrojmi. Rastliny dosahujú výšky 25-30 cm.

Pestovanie aksamitníc je pomerne jednoduché, pretože nie sú napádané žiadnymi vážnejšími chorobami a ich semená dobre klíčia. Vysievajú sa v 4. m. do debničiek a prepichané sadenice sa vysádzajú na pozemok po 15. 5. Rastliny pomerne rýchlo rastú, skoro začínajú kvitnúť a kvitnú až do mrazov.
Použitie Nízke i vysoké odrody aksamitníc sa vysádzajú do všetkých typov letničkových záhonov, nízke odrody tiež do nádob a na obruby. Vysoké odrody sa používajú k rezu, majú veľmi dlhú trvanlivosť vo váze, ale celá rastlina vydáva špecifickú, nie všetkým príjemnú vôňu.
Kvety sa môžu sušiť. Rastliny odpudzujú hmyz a obmedzujú vývoj pôdnych háďatok (nebezpečný škodca).

Tropaeolum L kapucínka

Čeľaď Tropaeolaceae kapucínkovité

Meno - V latinčine má slovo význam malá trofej, kvet kapucínky našim predkom pripomínal tvar vojenskej prilby.
Rozšírenie - Asi 86 druhov rastie v Amerike, od Mexika po Patagóniu a sú to predovšetkým liany Tropaeolum majus, kapucínka väčšia rastie v Chile, Peru, Kolumbii a v Európe sa pestuje od konca 17. storočia. Zaujímavé sú jej štítovité zubkaté listy štipľavej chuti a neobvykle tvarované kvety s výraznou ostrohou. Kvety môžu byť jednoduché alebo plné v od tieňoch žltej, červenej alebo ružovej farby. Semená sa nakladajú do soli a používajú sa ako pochutina. Pestujú sa dva typy odrôd. Odroda s 200 - 300 cm dlhými hladkými poliehlavými stonkami a odrody tvoriace kompaktný krík vysoký asi 30 cm.

Tropaeolum peregrinum, kapucínka cudzia, kapucínka kanárska pochádza z Peru a Ekvádoru. V Európe sa pestuje od 18. storočia. Až 400 cm dlhé hladké stonky nesú dlaňovité laločnaté listy a drobné kvety citrónovej farby.

Pestovanie - Semená sa vysievajú priamo na stanovište koncom 4. m. Môžu sa tiež predpestovať v malých črepníkoch alebo sa môžu zasiať priamo do okenných hrantíkov. Predpestované sadenice sa vysádzaj ú po 15.5. Pri pestovaní v nádobách vyžadujú pravidelné prihnojovanie.
Použitie - Nízke odrody Tropaeolum majus sa používajú do letničkových záhonov a na obruby. Odrody s dlhými výhonmi sa vysádzajú na okraje svahov, múrikov a do nádob. Tropaeolum peregrinum sa používa k okrase jednoduchých konštrukcií.

Verbena L železník

Čeľaď Verbenaceae železníkovité

Meno- Pomenovanie tohto rodu bolo odvodené od latinského slova verbum - slovo. Verbena bola v staroveku považovaná za posvätnú rastlinu a skladali sa na ňu prísahy.
Rozšírenie - Okolo 250 druhov pochádza z Ameriky, jeden druh tiež z Európy. Botanici ju dnes zaraďujú do rodu Glandularia. Ďalej uvádzané druhy sú vo svojej domovine trvalkami, ale v našich klimatických podmienkach sa pestujú ako letničky.

Verbena bonariensis, železník argentínsky sa v Európe pestuje od roku 1737. Dorastá do výšky 100-120 cm. Málo olistené stonky sú ukončené vrcholíkom z ružových kvetov. Rastlina pôsobí veľmi exoticky.

Verbena canadensis, železník kanadský bol do Európy privezený pred rokom 1774. Dorastá do výšky 20-40 cm. Rastliny sa bohato rozvetvujú, stonky sú husto obrastené náprotivnými listami a ukončené strapcom jednoduchých ružových kvietkov.

Verbena x hybrida, železník hybridný bol získaný krížením amerických druhov železníkov. Rastliny dosahujú výšky až 30 cm. Ich stonky sú poliehavé a rastlina sa rozrastá do šírky. Na konci stoniek postupne vykvitajú drobné kvietky usporiadané do strapca. Paleta ich farieb nezahŕňa len jasne žltú farbu. Kvety niektorých odrôd príjemne voňajú.

Verbena rigida, železník tuhý sa v európskych záhradách pestuje od roku 1830. Je to vzpriamene rastúca rastlina dosahujúca výšky 30-40 cm. Z pod špica tých náprotivných listov vyrastajú kvetné stonky zakončené strapcom ružových alebo fialových kvetov.

Pestovanie - Semená druhov Verbena canadensis, Verbena x hybrida a Verbena rigida sa vysievajú už koncom 2. m. Semeno pomaly a nepravidelne klíči. Mladé rastlinky je nutné niekoľkokrát prepichovať alebo hrnkovať. Môžeme odporučiť nákup sadeníc. Semeno Verbena bonariensis sa vysieva do debničiek v 3. m. a mladé rastlinky nie je treba prepichovať. Sadenice všetkých druhov sa vysádzajú na vonkajšie stanovište koncom 5. m.
Použitie - Všetky druhy sa môžu vysádzať do letničkových a trvalkových záhonov. Druhy a odrody s nízkym poliehavým rastom sú vhodné tiež pre okenné hrantíky a iné nádoby.

Viola L fialka

Čeľaď Violaceae fialkovité

Meno - Rod získal svoje meno už v antických dobách. Jeho význam celkom nepoznáme. Viola je rastlinou mýtickou so silnou náboženskou symbolikou.
Rozšírenie - Asi 400 druhov rastie vo všetkých svetadieloch v mnohých rozdielnych rastlinných spoločenstvách. V záhradách sa ako dvojročné pestujú Viola x wittrockiana a Viola cornuta.

Viola cornuta, fialka ostrohatá rastie v juhozápadnej Európe a obľuba ich odrôd v poslednej dobe stále vzrastá. Rastliny dosahujú výšku 10-15 cm. Na jednej rastlinke vykvitajú desiatky drobných viacfarebných kvetov. Farebná paleta kvetov zahŕňa. všetky bežné farby.

Viola x wittrockiana, fialka sirôtková vznikla krížením niekoľkých pôvodných druhov a v dnešnej dobe sa pestujú stovky rôznych odrôd. Rastliny dosahujú výšky 10-30 cm. Stonka sa odspodu bohato rozvetvuje a je porastená podlhovastými po okrajoch zúbkovanými listami s výraznými palístkami. Z priehlbiny listov vyrastajú holé kvetné stopky zakončené jedným kvetom. Kvety môžu byť jedno aj viacfarebné v od tieňoch všetkých bežných farieb. Kvitnú už na jeseň, ale hlavná doba rozkvetu pripadá na jarné mesiace.

Pestovanie - Semeno sa vysieva koncom 6. m. alebo začiatkom 7. m. do pareniská alebo na vonkajší záhon. Vzídené sadenice sa prepichujú a v 8. m. sa vysádzajú na trvalé stanovište. Je vhodné ich v zime prikryť. Mladé rastlinky môžeme tiež nahrnkovať, nechať prezimovať v prostredí bez mrazu a vysadiť až na jar.
Použitie - Fialky sú najobľúbenejšími dvojročnými kvetinami. Vysádzajú sa do najrôznejších typov nádob, na obruby, do kobercových záhonov, v kombinácii s jarnými cibuľovinami a inde.

Aksamitnica, kapucínka, verbena, fialka,