Astra (Aster) dostala názov podľa paprskového usporiadania kvetov (grécky aster = hviezda). Okrem toho podľa jednej z legiend astry vznikli z úlomku hviezdy. Ale samozrejme sú aj hviezdami jesennej záhrady. Zeleň zasiahnutá prvými mrazmi už stratila šťavu, lístie pomaly padá a všetko živé sa ukrýva v očakávaných zimných mrazoch, ale na záhonoch doteraz teší oči posledný kvet utekajúceho leta, astry. Dokonca aj pri krátkodobých mrazoch do -7 ° C si ich úbory uchovajú sviežosť plátkov a puky sa ešte rozvíjajú.

Astry sú klasické záhradné kvety, ktoré sa stali populárne bez ohľadu na objavenie početných noviniek i planých rastlín. Nie náhodou. Astry sú nenáročné, starostlivosť o ne je jednoduchá, sú vďačné a pôvabné takou obvyklou a trvanlivú krásou, ktorá síce nikoho neudivuje, ale tiež nikoho nenecháva ľahostajným. Pritom sú astry neobyčajne pestré čo do tvarov, štruktúry a sfarbenie kvetu (pochopiteľne nejde o kvet, ale ako u všetkých astrovitých o úbor), takže sa hodí pre každý vkus a každú príležitosť ku kvetinovej výzdobe. Pod názov astra sa v záhradníctve radia tri skupiny týchto rastlín. Predovšetkým to sú najznámejšie jednoročné astry, ďalšie sú stále populárnejšie astry vytrvalé a v menších záhradách a na skalkách sa vysádzajú astry ako alpínky.

Astry ako letničky v podstate nie sú astry, teda hviezdice. Sú to kultúrne formy v Číne rastúceho rodu Callistephus chinensis, astra čínska. Tento pôvodne ázijský druh sa na začiatku 18. storočia dostal do Francúzska v podobe semien, ktorými sa začali zaoberať šľachtitelia. Pôvodne jednoročné čínske astry mali typický úbor so žltým stredom, obklopeným radom dlhých jazykovitých kvietkov. Až neskôr boli vyšľachtené odrody poloplnokvetné a plnokvetné.

V súčasnosti existuje niekoľko tisíc odrôd, ktoré sa podľa skladby kvetov rozdeľujú do 40 skupín. Najpopulárnejšie sú astry ihlicovité, ktorých jazykovité kvietky zrastajú v dlhej úzke trubičky, plne pokrývajúce celé kvetenstvo. Pštrosie pero je skupina s veľmi dlhými jazykovitými kvetmi, ohnutými dole, ktoré pripomínajú stuhy. Unikum má jazykovité kvietky úzke, dlhé, lúčovito namierené do strán. Princessa je jedna z najlepších astier pre rez, vyznačuje sa veľkými pologuľatými jednoduchými úbormi, v ktorých sú rúrkovité kvietky predĺžené a jasne sfarbené. Pomponové astry majú bohaté drobné úbory, ktoré vyzerajú ako gombíky. Existujú odrody jednoročných astier, zvlášť vhodné pre viazanie kytíc, ale tiež nízke odrody astier vhodné na lemy záhonov alebo prekrásne odrody na pestré kvetinové záhony.

Astry ako trvalky patria skutočne do rodu Aster, astra, ktorý má okolo 250 druhov, rozšírených po celej severnej pologuli. Kultúrne vytrvalé astry zastupujú v záhradách hlavne dva druhy. Astra novoanglická (Aster novae-

-angliae) vysoká do 2 m, ktorej úbory majú v priemere 4 cm, a astra novobelgická (A. no-vi-belgii), nižšia a s menšími úbormi. Tieto astry kvitnú neskoro na jeseň. Novoanglická hviezdica môže vytvárať skutočné kvetúce živé ploty, novobelgická pri správnej starostlivosti vytvára pôvabné gule, bohato posiate pestrými kvietky.

Astry-alpínky sú tiež trvalky líšiace sa malými rozmermi, takže sa využívajú na miestach s nedostatkom priestoru. Najhojnejšia je u nás astra horská (Aster amellus),

STAROSTLIVOSŤ O ASTRY

Astry nemilujú nadbytok vlahy a tiež príliš ťažkú pôdu. Čínske a anglické astry vyžaduje slnečnémiesto, neznášajú trvalé zatienenie.

Jednoročné sa odporúča vysádzať na miesto vo dvojiciach. Viacročné odrody sa presádzajú vždy po 4-5 rokoch, pričom sa kríky rozdeľujú.

Jednoročné astry sa vysievajú začiatkom jari do pareniska alebo do hrnčekov a presádzajú sa na voľný záhon koncom mája. Pri vysádzaní nie je možné využívať organické hnojivo.

Tiež viacročné astry je možné množiť semenom, ale častejšie sa rozdeľuje koreňový systém, a to na jar po odstránení stvolu alebo na jeseň na konci kvitnutia. Dobre zakoreňujú i odrezky, rastúce divoko v teplejších oblastiach na krovinatých stráňach, lesostepiach a skalách. Astra alpínska (A. alpinus) je v prírode vzácnejšia, ale hojne sa pestuje na skalkách. Je vysoká od 10 do 30 cm a priemer kvetov je až 6 cm. Korunné plátky sú v prírode väčšinou modrofialové, zriedkavo ružové, v kultúre môžu byť aj biele, ružové alebo dokonca aj žlté.