V baroku ovplyvnilo smerovanie floristiky idea pominuteľnosti človeka. Kvet predstavoval všetky etapy jeho žitia od narodenia (zrodenia kvetu), mladosti (rozkvetu) až po smrť (odkvitnutie), preto sa kvety stali hlavným význačným prvkom barokového slohu. V tomto období si maliari nechávali donášať kvety priamo na stoly a maľovali krásne zátišia. Tento obor maľovania zátišia kytíc sa poriadne sformoval práve v baroku. Floristi viazali krásne kytice, ktoré odrážali pominuteľnosť sveta (latinsky memento mori – doslovný preklad pamätaj na smrť), preto si dávali záležať, aby sa kytica skladal zo všetkých vývojových fáz kvetu.

Každý prvok mal nielen ozdobnú úlohu, ale každá kytica musela mať aj hlbší zmysel, väčšinou sa snažili dať dôraz na symbol víťazstva čnosti nad rozkošou. Napríklad kytica kvetov zložená z ruží v tej dobe symbolizovala dočasnosť tela, napol opadané pivone symbolizovali krátke trvanie slasti a zlomený karafiát smrť.

Oproti symbolu pivoní sa stavala veľká nádej na vzkriesenie, napríklad klasy pšenice sľubovali vzkriesenie, stále zelený brečtan večný život, kytica kvetov z modrého kosatca zase symbolizovala večný život a odpustenie hriechov. Uprostred všetkého sa vytváral dojem skromnosti a čistoty. Zvláštne miesto v kyticiach kvetov zaujímali tulipány. V 17. storočí v Holandsku vypukla doslova tulipanománia. Kytice kvetov boli využívané pri maľbe často len preto, aby sa predviedla nová odroda tulipánov.

Donáška kvetov, obzvlášť tulipánov sa realizovala vo vázach s tenkým hrdlom, aby sa kvety mohli dávať samostatne a trend bol aj niekoľko tenkých váz v sebe pripomínajúcich svietnik a v každej váze bol jeden kvietok, tento tvar pripomínal vysokú pyramídu.

Baroko, floristika, donáška kvetov, nová filozofia