Bromélia

Flóru tropickej Ameriky si nemôžeme predstaviť bez bromélií (Bromeliaceae, nazývané tiež ananásovité). Čisto americká čeľaď má jednu výnimku z rodu pitkernia, ktorá bola donesená do zalesnenej západnej Afriky. Bromélie sú pozoruhodné výskytom aj v púšťach a v suchých pampách. Rastú aj na vysokohorských plošinách, skalách, na zemi i na vetvách stromov či stĺpoch.

Hlavní predstavitelia tejto čeľade majú neobyčajné kvety. Puya raimondii, z bolívijských hôr, vytvára ploché kvety vysoké viac ako 10 metrov. V každom obrovskom kvete je viac ako 8000 malých kvietkov!

Brazílska Aechmea fasciata má taktiež obrovské kvety podobné pyramídovej šiške červenej farby. Kvety v tejto šiške však nie sú červené, ale modré alebo fialové. Ozdobou tejto rastliny sú listy so zubatými okrajmi.

Vriesea carinata má kvety sploštené, usporiadané do dvoch radov. Pripomína chvost alebo hrebeň exotického vtáka. Niektoré druhy majú veľmi ozdobné listy posiate pruhmi alebo škvrnami.

Guzmania lingulata má červené kvety vysunuté zo stredu na silnom, ale krátkom stvole.

Listy bromélií sa u rôznych  druhov líšia svojráznym tvarom a farbami. Vo vlhkých tropických lesoch vytvárajú listové ružice, v ktorých žijú drobné sladkovodné kraby, červy, žabky, mloky aj larvy vážok. Do kvetov sa sťahujú na lov drobné cicavce, dokonca aj vačice. Stredné listy ružice sa často menia na kvet.

Bromélie sa často pestujú ako izbové rastliny. Je príjemné vytvoriť si doma kútik skutočných trópov, či už v podobe balkónových alebo izbových kvetín.

Neobyčajne malebné sú broméliové stromy. Korene stačí obaliť vrstvou rašeliny, pretože epifytické bromélie skutočnú pôdu nepotrebujú. Dôležité je vedieť, že ozdobné bromélie síce prežijú v teplote vyššej než 12 stupňov, ale ku kvitnutiu kvetov potrebujú teplotu nad 25 stupňov.

Pôda môže byť vlhká, ale nie premočená. Odporúča sa ich zalievať podľa okamžitého vysychania a v lete rosiť listy. Bromélie milujú jasné svetlo, väčšina druhov totiž vegetuje na stromoch. Priame slnečné žiarenie im škodí.