Farby kvetov krytosemenných rastlín určujú chemické zlúčeniny. Najväčšiu rolu v spektre červených, oranžových a žltých tónov farieb kvetov hrajú pigmenty zo skupiny karotenoidov a flavonoidov vyskytujúcich sa v chromoplastoch buniek.

Modrú, fialovú a purpurovú farbu kvetov, ich rozmanitými odtieňmi, dodávajú rastlinám farbivá v bunečných šťavách - antokyany. Antokyany menia farbu podľa kyslosti či zásaditosti bunečných štiav. V kyslom prostredí dávajú červenú farbu, v zásaditom modrú a fialovú. Biela farba kvetných lupeňov je výsledkom nedostatku akéhokoľvek farbiva v bunkách koruny a iných látok, napríklad chlorofylu.

V prírode neexistujú absolútne čierne koruny kvetov a zriedka sa vyskytujú zelené. Zelené kvietky sa neodlišujú od farby listov, a preto ťažko môžu privábiť hmyz na opeľovanie.

Spravidla bývajú korunné plátky v kvete sfarbené jedným odtieňom, ale existujú výnimky. Violka trojfarebná, ktorá sa obyčajne nazýva macoška, má okvetné plátky sfarbené v rôznych farbách, dokonca v kontraste.

Niektoré kvety menia farbu koruny v priebehu doby kvitnutia. V priebehu kvitnutia môžu byť kvety ružové a časom zmodrajú. To vysvetľuje zmena kyslosti v bunkách. Kyslé prostredie sa postupne neutralizuje a stáva sa slabo zásaditým. Pestovatelia kvetín tento jav dobre poznajú u hortenzie. Izbový, záhradný, ale aj balkónový kvet mení ružové kvietky a postupne získavajú modrú alebo fialovú farbu. Spôsobené je to zalievaním rastliny roztokom hnojív obsahujúcich hliník.

Existujú aj rastliny s okvetnými plátkami kvetov so škvrnitým sfarbením, ako je čierna orchidea. Rôznofarebný okraj koruny kvetov majú petúnie, s pruhovanými lístkami tulipány. Často sa u rastlín s modrými kvetmi objavuje albinizmus. Prejavuje sa to čisto bielymi korunnými plátkami alebo odtieňmi svetlo ružovej farby.