Ficus L. figovník, fikus

Čeľaď Moraceae morušovité

Meno ficus bolo odvodené z gréckeho slova fecunditas - plodný. V staroveku bol figovník považovaný za symbol plodnosti a bol ako posvätný uctievaný v mnohých kultúrach. Figovník rástol už v raji. Jeho listami sa zakryli Adam a Eva po ochutnaní plodu zo stromu poznania. Už v renesančných záhradách sa na ich pestovanie budovali špeciálne stavby - figovne.
Rozšírenie Asi 1000 druhov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch Afriky, Ameriky, Ázie a Austrálie. Sú to väčšinou vždyzelené stromy, kry i liany. Ide väčšinou o teplomilné druhy, ktoré sa v našich podmienkach pestujú trvalo v uzavretých priestoroch. Typickou nádobovou rastlinou pestovanou v záhrade je Ficus carica.

Ficus carica, figovník obyčajný je veľký ker až strom dorastajúci do výšky až 15 m. Jeho pravlasťou je pravdepodobne Malá Ázia a severozápadná Afrika. Slovom carica boli v staroveku označované sušené plody figovníka. Veľké laločnaté lesklé kožovité listy sú opadavé, preto sa niektoré odolné odrody môžu u nás pestovať i trvalo na stanovišti vonku. Nenápadné kvety usporiadané v súkvetí sú vo svojej domovine opeľované špeciálnym hmyzom Blastophaga psenes. Aby sme i u nás mohli zbierať plody, je nutné pestovať odrody tzv. adriatickej skupiny, u ktorej sa plody vyvíjajú i bez opelenia. Figa je typ plodu, ktorý sa nazýva sykónium a je z veľkej časti tvorený zdužinatelým kvetným lôžkom. Figy dozrievajú asi 100-120 dní po odkvitnutí v VIII. a IX.

Pestovanie Figovník je opadáva drevina, ktorú je možné počas zimy uchovávať na tmavom mieste bez polievania pri teplote 0-8 °C. Na jar je možné podľa potreby previesť rez, pučí dobre aj zo starého dreva. Rez nie je nutné robiť každoročne. V najteplejších oblastiach nášho štátu je možné vhodné odrody pestovať trvalo na stanovišti vonku, s dobrou zimnou prikrývkou. Rastliny v nádobách je nutné v lete umiestniť na teplé svetlé miesto na terase či balkóne, aby mali plody možnosť dozrieť. Dobre znášajú sucho. Rozmnožujú sa na jar pred pučaním drevnatými odrezkami. Pri teplote 20-22 °C zakorenia o 2-3 týždne.

Fuchsia L fuksia

Čeľaď Onagraceae

Meno Rastlina bola pomenovaná na počesť profesora medicíny Leonarda Fuchse (1501-1566), autora známeho herbáru. Prvá fuksia bola objavená na konci 17. storočia františkánskym mníchom, botanikom a cestovateľom Charlesom Plumierom v Peru. Prvý druh tohto rodu Fuchsia coccinea bol do Európy dovezený až v roku 1788 z Chile.
Rozšírenie Asi 100 druhov tohto rodu rastie v trópoch Južnej Ameriky, Mexika a Nového Zélandu. Sú to kry alebo malé stromčeky, ktorých kvety majú farebnú nielen korunu, ale taktiež kalich a po odkvitnutí sa tvorí dužinatý plod (bobuľa).

Fuchsia magellanica pochádza z južného Chile, kde dorastá do výšky až 5 m. V teplých oblastiach nášho štátu môže rásť trvalo na stanovišti vonku, s dobrou zimnou prikrývkou alebo sa vysadzuje do nádob. Má protistojné široko kopijovité listy a štíhle červenofialové kvety na dlhých stopkách. Kvitne od VI.-IX. Pestuje sa niekoľko odrôd.

Fuchsia x hybrida Vzájomným krížením botanických druhov sa získalo veľké množstvo farebných i tvarových odrôd. Už v roku 1850 sa ich pestovalo viac než 500 a bol pre ne utvorený samostatný druh Fuchsia x hybrida. Odrody sa od sebe líšia predovšetkým výškou, spôsobom rastu (vzpriamené, previsnuté), tvarom kvetov (jednoduché, poloplné, plné), farbou kvetov (rôzne kombinácie vo farbe kalicha a koruny - červené, fialové, ružové biele). Sú pestované kríčkové i stromčekové formy.

Pestovanie Rastliny je možné nechať prezimovať buď na svetlom mieste pri teplote 10-15 °C, alebo na tmavom mieste bez polievania pri teplote 5-10 °C. Pri chladnom a suchom prezimovaní rastline opadajú listy. Na jar sa môžu rastliny hlboko zrezať, veľmi dobre pučia a kvitnú na mladých výhonoch. Rastline vyhovuje svetlé alebo polozatienené miesto v záhrade či na balkóne, úpal neznáša. Rozmnožuje sa najlepšie v predjarí napoly vyzretými odrezkami. Pri teplote 18-20 °C zakorení o 2-3 týždne.

Grevillea R. Br. grevilea

Čeľaď Proteaceae

Meno Rod bol pomenovaný podľa anglického botanika Róberta Klaye Grevillla (1794-1866) zakladateľa kráľovskej botanickej spoločnosti.
Rozšírenie Asi 260 druhov tohto rodu rastie v Austrálii. Sú to vzdušné kry alebo menšie stromy, v letnom období na nich vykvitá súkvetie zložené z drobných červených kvietkov s dlhými tyčinkami. Kvety sú prispôsobené na opeľovanie zvláštnym druhom malých vtáčikov (medososka). Jemné listy bývajú kožovité, z rubovej strany plstnaté. V nádobách sa pestuje napr. druh:

Grevillea juniperina dorastajúca do výšky až 2 m. Jej vetvy sú obrastené krátkymi čiarkovitými svetlozelenými listami. Strapce kvetov na konci vetvičiek sú krátke, intenzívne červené. Kvitne od V.- VII. Do Európy bola privezená v roku 1822.

Pestovanie V zimnom období rastline vyhovuje svetlé vzdušné miesto s teplotou 5-15 °C. V letnom období vyžaduje teplé slnečné miesto potrebné pre tvorbu a vývoj kvetov. Je to zaujímavá rastlina na terasy a balkóny. Dobre znáša sucho. Rozmnožuje sa odrezkami v auguste. Napoly vyzreté odrezky zakorenia pri teplote 25-30 °C asi o 4 týždne.

Figovník, fuksia, grevilea,