Kult chryzantémy a umenie zostavovať kompozície z kvetov sa do Japonska dostali z Číny. Šestnásťlistá chryzantéma Kiku (slnko) sa stala kvetom japonského cisára a ikebana (cesta kvetov čiže živé kvety), t.j. umenie aranžovať kvety, sa búrlivo rozvinula, takže sa vymkla z rámca náboženských obradov vo vzťahu k Budhovi a začala, hrať veľkú rolu v kultúre aj v živote štátu.

Teraz existuje v Japonsku viac ako tisíc škôl rôznych smerov ikebany. Najstaršie z nich ikebana Ikenobo (14. storočie) začala podľa ústneho podania prinášaním kvetov bohyni milosrdenstva Kannon, ktorá zachránila ľud pred morom. Spočiatku to bola veľmi zložitá ikebana v štýle rikka (stojace kvety), ktorá sa teraz zveruje iba skúseným majstrom, ktorí zdobia oltáre budhistických a šintoistických chrámov a kláštorov, kdežto nové, oveľa jednoduchšie štýly - seka (živé kvety) a Heiko čiže nageire {kvety postavené vo váze) - sa objavili aj v domoch Japoncov.

V 19. storočí vznikla nová škola ikebany Ohara: kvety sa začínali stavať aj do neveľkých plochých váz (štýl moribana).

Vo všetkých starých školách ikebany mohli byť profesionálnymi aranžérmi kvetín iba muži a ku kompozícii sa mohli používať výhradne rastliny. V prvom desaťročí 20. storočia však vynikajúci japonský majster Sofu Tesigahara rozpracoval a otvoril novú školu sogecu (mesiac a tráva), podľa ktorej sa aranžovaním kvetov môže zaoberať "kto chce a z čoho chce". V jednej zo súčasných škôl ikebany Kokusai zostalo ešte menej strohých zákazov, takže umožňuje vytvárať úplne fantastické práce.

Umenie ikebany je veľmi zložité a aranžér sa musí učiť mnoho rokov; existuje rozsiahla špeciálna literatúra, ktorej hlavné zásady zhrnul vo svojej knihe Ikebana 45. vedúci školy Ikenobo Sensei Ikenobo: Ikebana pracuje na základe vyváženého duchovného vzťahu medzi ľuďmi a kvetinami ... V tom je kľúč, ktorý otvára tajomstvo japonskej ikebany, ktorá sa nezriedka považuje za tajomnú.

Menovite preto sa tak starostlivo vyberajú kvety a vázy, hodnotí sa ročná doba, pôvod námetu kompozície i miesto, kam je určená. V japonskom dome ikebana spravidla stojí vo zvláštnom výklenku (tokonoma), a pretože toto postavenie obvykle nedovoľuje pohľad zo všetkých strán, býva tiež táto kompozícia plochá. Ikebana, ktorá sa vytvára k sviatkom, napríklad k tretiemu marcu, čo je Deň dievčat, alebo k piatemu máju, čo je Deň chlapcov, musí obsahovať určité kvety - symboly. Mäkkosť, nežnú krásu a pôvab dievčat predstavuje rozkvitnutá broskyňa a statočnosť maličkých chlapcov kvety a listy kosatca, pripomínajúce meč.

Existujú určité sústavy vetvičiek a kvetov, ktoré Japonci dokážu jednoznačne "prečítať". Napríklad borovice a ruže označujú dlhý život (preto sa uplatňujú v novoročných kompozíciách), borovice a pivonka mladosť a rozkvet a bambus s pivonkou rozkvet a mier . Jarné kompozície často oplývajú listami a kvetmi pivoniek, v letných sa uplatňujú vodné rastliny, v zimných kvitnúce vetvičky divokej slivky a v jesenných chryzantéma. Existuje dokonca kompozície zasvätená

dvanástim mesiacom roka. V nej sú pohromade slivka, broskyňa, pivonka, višňa, magnólia, granátové jablko, lotos, hruška, slez, chryzantéma, hortenzie a mak.

Ikebana si rýchlo získala srdcia milovníkov kvetov na celom svete a v rôznych krajinách sa objavili filiálky škôl. V Rusku napríklad existujú dve také školy: Ikenobo a Sogecu.

Vidíme, že viazanie kvetov bolo skutočným umením a donáška kytice kvetov, ktorá neskôr vznikla nebola len obyčajnou kopou kvetov ale symbolom vyjadrujúcim niečo viac...