Citrus, cykas, eukalyptus,

Citrus L

Čeľaď Rutaceae rutovité

• Meno Grécke slovo citrus označovalo voňavé drevo.
• V českých zemiach sa prvé citrusy pestovali v Kráľov­skej záhrade v Prahe za vlády cisára Rudolfa II. Boli známe tzv. Limony a Pomoranče. Le­kárnici ich kôru nakladali do cukru či medu a používala sa ako liek proti jedom a posil­ňujúci prostriedok, zo šťavy s cukrom sa pripravoval lie­čivý sirup a taktiež sa z nej destilovala tzv. citrónová voda, ktorá sa používala na zjemne­nie a vybielenie pleti.
• Rozšírenie Asi 16 dru­hov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch Ázie. Niektorí autori do rodu Citrus radia až 160 druhov, väčšina z nich však už bola zaradená do samostatných rodov Microcitrus, Fortunella alebo sa jedná o krížencov. Nároky na pesto­vanie a spôsoby použitia v zá­hrade sú u nich rovnaké ako u druhov z rodu Citrus.

Citrus aurantium je jedným z najvďačnejších druhov cit­rusov. Vytvára až 5 m vysoké stromčeky s hladkou kôrou a dlhými tŕňmi na zelených vetvičkách. Sýtozelené kožovité vytrvalé listy vydávajú po rozdrvení výraznú vôňu spô­sobenú silicami. Biele kvety tiež veľmi príjemne voňajú. Na rastline môžeme súčasne nájsť kvety, zelené mladé plody i dozrievajúce jasne oranžové guľovité plody. Plodom citrusov je zvláštny typ bobule nazývaný hesperídium, je zložený z troch vrstiev farebnej pokožky (flavedo), bielej podpokožkovej vrstvy (albedo) a dužiny zo semenami uzavretými v bla­nitých prepážkach. Plody tohto druhu sú horké.

Citrus grandis (syn. Citrus ma­xima), citrónovník najväčší dorastá do výšky až 12 m. Mladé výhony a rub listov sú bielo plstnaté. Guľovité plody dorastajú 0 až 20 cm a v dobe zrelosti majú žltú farbu, du­žina je žltkastá až červen­kastá, sladká.

Citrus limon, citrus citrónov­ník dorastá vo voľnej pôde do výšky až 7 m. Pomerne dlhé konáre sú pokryté krát­kymi tŕňmi, a vyrastajú z nich oválne tupo zašpicatené listy a zväzočky voňavých bielych kvetov. Plody bývajú jasnožlté pretiahnuté, rôznej veľkosti a tvaru podľa odrody.

Citrus medica, citrónovník citronátový je jedným z najdlh­šie kultúrne pestovaných dru­hov. Dorastá do výšky len 3 m, mladé listy a púčiky bývajú purpurovo sfarbené, kvety vy­rastajú v strapcoch. Plody sú veľmi veľké s hladkou alebo bradavičnatou kôrou žltkastej farby. Bradavičnatá kôra pô­sobí veľmi ozdobne. Albedo týchto plodov je veľmi silné a presladené (kandidované) sa používa ako ochucovadlo vo farmaceutickom a potravi­nárskom priemysle.

• Pestovanie V zimnom l období vyhovujú citru­som teploty 10-15 °C a svetlé miesto. Koreňový bal by ne­mal preschnúť. Mnohé druhy znesú i slabý mráz a môžu prezimovať i pri teplotách okolo 5 °C, nízkej intenzite svetla a obmedzenej zálievke. Pri zimovaní pri vysokých teplotách a nízkej intenzite svetla dochádza k opadávaniu listov. Podľa potreby je možné rastliny tvarovať rezom naj­lepšie na jar. V záhrade znesú i silno oslnené teplé stano­vište, vyžadujú však výdatnú zálievku. Pre dobrý rast po­trebujú mierne kyslý substrát a polievanie mäkkou vodou. Môžu sa množiť semenom, ale semenáčiky plodia len zriedkavo a až po niekoľkých desiatkach rokov pestovania. Ďalej sa môžu množiť odrez­kami. Ak sa odoberú odrezky z plodiacich rastlín, budú takto získané rastliny skoro prinášať plody. Vyzreté od­rezky zakorenia o 3-4 týždne. Na získanie plodiacich rastlín je možné použiť taktiež vrúbľovanie a očkovanie na podnož vypestovanú zo semena.

Cycas L cykas

Čeľaď Cycadaceae cykasovité

• Rozšírenie Asi 20 dru­hov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch ce­lého sveta. Cykasy patria me­dzi najstaršie rastliny rastúce na tejto planéte. Ich fosílne zbytky pochádzajú z treťohôr z obdobia Jury. Sú to dreviny podobné palmám, za ktoré sú často mylne považované.

Cycas revoluta pochádza z juhu Japonska a dnes sa hojne pestuje v celej južnej Európe. Vy­tvára až 3 m vysoký kmeň za­končený ružicou až 2 m dlhých sýtozelených perovito zlože­ných listov. Jednotlivé lístky sú úzke dlhé lesklé a tuhé, mierne zahnuté na spodok listu.

• Pestovanie V zimnom období potrebujú cykasy svetlé miesto s teplotou v rozmedzí 5-15 °C, teplota by nemala príliš kolísať, rastliny sa musia primerane polie­vať. V lete im vyhovuje svetlé alebo polozatienené miesto na terase či v trávniku. Potre­buje vyššiu vzdušnú vlhkosť, preto je vhodné časté rosenie. Rastliny sa množia semenami, ktoré sa nedajú bežne získať. Je nutný nákup rastlín vhodnej veľkosti. Cykasy rastú pomerne pomaly, preto sú rast­liny pomerne drahé.

Eucalyptus L´Hér. eukalyptus

Čeľaď Myrtaceae myrtovité

• Meno vzniklo spojením gréckych slov eu - krás­ny, kalypto - prikrytý, pokrytý. Kvet je prikrytý akýmsi viečkom, ktoré pri rozkvitnutí odpadne.
• Rozšírenie Asi 500 dru­hov tohto rodu rastie v Austrálii, sú to rýchlo rastúce stromy dosahujúce veľkých rozmerov, niektoré druhy dorastajú do výšky až 100 m. Eukalypty boli vysadzované i v Európe, napr. vo Francúz­sku, aby vysušovali močiare. Z listov niektorých druhov sa získavajú silice obsahujúce látku cineol, ktorá má dezin­fekčné účinky a používa sa pri liečení zápalu dýchacích ciest.

Eucalyptus globulus je najčastej­šie pestovaným druhom. Práve z jeho listov sa získava najviac cineolu. V domovine dorastá až 50 m. Vyskytuje sa u neho tzv. heterofýlia - rôznolistosť. V mladosti sú jeho listy strieb­risté šedé, okrúhle, pevne se­diace na vetvičkách, dospelé rastliny majú listy zelené pretiahnuté zašpicatené s dlhými stopkami. Svoje meno globu­lus dostal druh podľa guľovi­tých plodov. Do Európy bol dovezený v roku 1810.

• Pestovanie V období zimy vyžaduje svetlé stanovište s teplotou 8-15 °C a primeranou zálievkou. Na jar sa môžu rastliny hlboko zrezať, aby získali pekný tvar. V letnom období znášajú veľmi teplé a výslnné stanovište, ale musia mať zaistený dostatočný prísun vody. Je to zaujímavá rastlina pre umiestnenie na najteplejšie miesta v záhrade napríklad na južnú terasu, ozdobná svojimi striebristo šedými listami. Množí sa pomerne dobre semenom. Pri 20 °C semeno klíči 2-3 týždne.