Anisodontea, araukária, argyranthemum, aukuba, bugénvilea

Anisodontea C. Presl

Čeľaď Malvaceae slezovité

• Meno bolo odvodené z gréckeho slova anisos - nerovnaký, rozdielny.
• Rozšírenie Asi 19 dru­hov tohto rodu rastie v južnej Afrike.

Anisodontea capensis sa ako iz­bová rastlina pestuje už od za­čiatku 18. storočia. Je to nízky 1,5m vysoký, husto vetvený krík so slabými vetvičkami a drobnými trojlaločnatými striedavými listami. Jednot­livé ružové kvety vykvitajú postupne celé leto.

• Pestovanie V zimnom období vyhovuje rast­line svetlé a chladné miesto s teplotou okolo 5-10 °C. Na jar sa rastlina hlboko zreže. Dobre pučí a na mladých výhonoch bohato kvitne. Najčastejšie sa rastlina pestuje v tvare malého stromčeka. Vyhovuje jej svetlé alebo polozatienené stanovište, neznáša úpal. Bude krásna v trvalkovom či letničkovom zá­hone alebo v blízkosti odpočí­vadla. Množí sa najčastejšie na jar odrezkami, odrezky zakorenia pri teplote 18-20 °C.

Araucaria Juss. araukária

Čeľaď Araucariaceae araukáriovité

• Meno Araucaria bola po­menovaná podľa štátu Arauca južnom Chile od­kiaľ pochádzajú niektoré druhy tohto rodu.
• Rozšírenie Asi 19 druhov rastie na Novej Guiney, východnej Austrálii, Novom Zélande a Južnej Amerike. Sú to riedko vetvené stromy. Ich vytrvalé striedavé ihlicovité až vajcovito kopijovité tuhé listy obopínajú celú plochu vetvi­čiek. Plod je šiška.

Araucaria araucana pochádza z Chile a západnej Argentíny, kde dorastá do výšky 30-35 m. V nádobách dosahuje pod­statne menších rozmerov. Do Európy bola privezená v roku 1796. Z kmeňa vyrastajú v praslenoch málo vetvené ko­náre dookola obrastené sedia­cimi špicatými veľmi tuhými listami. Konáre môžu pripo­mínať guľatú kefu. U našich južných i západných susedov ju je možné celoročne pes­tovať vonku vo voľnej pôde, pretože znáša i slabý mráz. Obľúbená je predovšetkým v Holandsku.

Araucana heterophylla („izbový „smrečok") pochádza z ostrova Norfolk, kde dorastá do výš­ky až 70 m. Do Európy bola privezená už v roku 1739. Po­merne jemne vetvené previs-nuté vetvy vyrastajú v prasle­noch zo slabého kmienika. Ihlicovité listy sú v mladosti mäkké svetlozelené mierne odklonené od vetvičiek, ne­skôr stmavnú. Pri pestovaní v nádobách väčšinou nepriná­šajú plody.

• Pestovanie V zimnom období vyhovuje rast­linám najlepšie teplota me­dzi 5-10 °C. Araucaria araucana znesie krátkodobý pokles teplôt pod bod mrazu a na jar sa môže už v apríli umiestniť do záhrady, naopak Araucaria heterophylla môže na svetlom mieste prezimovať i pri tep­lote až 15° C a neznáša ani slabý mráz. Množí sa výsevom alebo odrezkami. Araucaria arau­cana znáša v letnom období priame slnko, Araucaria hetero­phylla dáva prednosť polozatienenému stanovišťu. Môžu sa z nich stať zaujímavé solitéry v trávniku, v rôznych typoch záhonov na terase. Množenie je v domácich podmienkach náročné, lepšie je odporučiť nákup mladých rastlín.

Argyranthemum Webb

Čeľaď Asteraceae astrovité

• Rozšírenie Asi 23 dru­hov tohto rodu rastie v subtrópoch na Kanárskych ostrovoch, Azoroch a Madeire. Predtým boli zaraďované k rodu Chrysanthemum, na ktorý sa veľmi podobajú svo­jím súkvetím.

Argyranthemum frutescens (syn. Chrysanthemum frutescens) je 30-50 cm vysoký poloker (by­linné výhony neskôr v spod­nej časti zdrevnatejú). Sivo­zelené perovito zložené listy majú jemné čiarkovité zárezy. Jednotlivé úbory pripomínaj­úce margarétu (biele jazykovité kvety obklopujú terč tvorený žltými rúrkovitými kvetmi). Vykvitajú na dlh­ších lysých stopkách a môžu celkom zakryť listy. V anglic­kých záhradách sa táto rast­lina pestovala už na začiatku 18. storočia. Dnes je vyšľach­tené množstvo odrôd s vý­razne zafarbeným kvetným terčom, ružovkastými kvetmi aj plnými kvetmi.

• Pestovanie V zimnom období vyhovujú rast­line teploty medzi 5-15 °C, čím viac svetla rastlina má, tým vyššia môže byť i teplota. Pri teplote nad 10 °C kvitne rast­lina i v zime. Na jar je nutné rastlinu zrezať a odstrániť su­ché listy. Rastliny majú rady slnečné alebo ľahko zatienené stanovište, úpal neznášajú. Sú krásnou ozdobou balkónov, terás, schodíšť i rôznych typov zá­honov. Často sa pestujú v tvare stromčeka. Množia sa bylin­nými alebo napoly vyzretými odrezkami v predjarí. Odrezky zakorenia o 2-3 týždne pri tep­lote 16-18 °C.

Aucuba Thunb.aukuba

Čeľaď Cornaceae drieňovité

• Meno Toto rodové meno bolo odvodené od japon­ského aoikiba - škvrnitý.
• Rozšírenie Asi 3 druhy tohto rodu rastú v juž­nom Japonsku, Číne a Tchaj--wane. Sú to vždyzelené kry s lesklými listami. V nádo­bách sa pestuje druh:

Aucuba Japonka bola do Európy po prvýkrát privezená v roku 1783- Môže dorásť do výšky 2-5 m. Listy sú pomerne veľké, na okraji vrúbkované, kožovité a lesklé. Farba listov môže byť zelená, častejšie však sú listy výrazne žlto škvr­nité. Pestuje sa mnoho odrôd s rôzne výraznou kresbou, tvarom listov a výškou rast­liny. Rastlina kvitne III.-VI. nevýraznými červenkastými kvetmi zostavenými do met­liny. Červené guľovité plody pôsobia ozdobne, ale sú rov­nako ako celá rastlina mierne jedovaté.

• Pestovanie V zime rastlinám vyhovuje svetlé miesto s teplotou okolo 5 °C. Predtým bola často nazývaná „mäsiarskou kvetinou", pretože bola často umiestňovaná do výkladov mäsiarskych obchodov, v ktorých sa nemohlo kúriť. V letnom období má rada polozatienené stanovište, pri väč­šom zatienení sa trocha stráca farebná kresba na listoch. Množí sa napoly vyzretými odrezkami v predjarí i počas celého leta. Pri teplote 15-18 °C odrezky zakorenia o 2-3 týždne.

Bougainvillea Comm. ex Juss. bugénvilea

Čeľaď Nyctaginaceae nocenkovité

• Meno Tento rod bol pome­novaný na počesť admi­rála a cestovateľa Louise--Antoine Conte de Bougainvilla (1729-1811).
• Rozšírenie Asi 18 dru­hov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch Južnej Ameriky (Brazília, Peru, Ekvá­dor). Sú to väčšinou pnúce dreviny s dlhými výhonmi a výraznými tŕňmi (kolce). Dorastajú do výšky 10-20 m.

Bougainvillea glabra pochádza z Brazílie a dnes sa pestuje v mnohých kultivaroch v ce­lom Stredomorí a južnej Eu­rópe. U nás nie je dostatočne odolná voči zime. Svetlozelené okrúhle až vajcovité listy vy­rastajú na mladých zelených vetvičkách, ktoré neskôr zdrevnatejú. Rúrkovité biele kvety nie sú príliš nápadné, ale sú chránené výrazne sfarbenými listeňmi. Kvitne v VI.-VIII., naj­častejšia farba listeňov je tmavo ružová, ale i oranžová, červená a fialová. Listy v zime čiastočne opadávajú. Do Európy bola pri­vezená v roku 1829.

• Pestovanie Bougainvillea glabra ako opadavý druh prekonáva v zime obdo­bie kľudu a môže byť uchová­vaná na tmavom mieste bez závlahy pri teplote 5-10 °C. Vždy zelené druhy vyžadujú teplotu 10-15 °C a dostatok svetla. Na jar sa odstránia su­ché, poškodené a nevhodne rastúce výhony, rastlinu je možné počas vegetácie vyviazať ku konštrukciám alebo umiestniť k stene domu. Za­krslé odrody sa môžu tvaro­vať do stromčekovej podoby. Má rada slnečné a teplé sta­novište, vyžaduje výdatnú zá­vlahu. Množí sa pomocou od­rezkov počas celej vegetácie. Zakoreňujú 4-8 týždňov.