Podslnečník, akácia, agapanthus,

podslnečník

Čeľaď Malvaceae slezovité

• Meno abutilon vzniklo zložením gréckych slov A - ne (zápor), bous - býk, tilos - hnačka, Je­den z druhov podslnečníka slúžil Grékom k lie­čeniu dobytka.
• Rozšírenie. Asi 150 druhov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch Ame­riky, Afriky a Ázie. Sú to byliny, kry i stromy s protistojnými srdcovitými jemne ochlpenými listami. Jednotlivé zvončekovité kvety vyrastajú na dlhej stopke.

Abutilon x hybridum Početné od­rody tohto druhu vznikli krí­žením niekoľkých pôvodných druhov predovšetkým Abutilon darwinii a Abutiíon pictum. Odrody s rôzne tvarovanými listami a široko zvončekovitými kvetmi vo farbe bielej, žltej, oranžovej, červenej a ružovej dosahujú výšku aj niekoľko metrov. Pravi­delným rezom sa však výška ob­medzuje. Bohato kvitnú počas celého leta a ak majú dostatok svetla, potom aj v zime.

Abutilon megapotamicum pochá­dza z Brazílie. Do Európy bol dovezený v roku 1864. Je zau­jímavý tým, že kvetný kalich nemá malý zelený ale veľký svietivý, sfarbený na červeno. Korunné lupienky sú jasne žlté. Kvety vyrastajú na slabých previsnutých vetvičkách.

Abutilon pictum (syn. Abutilon striatum) pochádza tiež z Bra­zílie. Do Európy bol dovezený v roku 1837. Pestuje sa nie­len kvôli svojím oranžovým kvetom na dlhých stopkách a s výraznou žilnatinou na korunných lupienkoch, ale predovšetkým pre svoje veľké laločnaté listy, ktoré sú u odrody „Thompsonii“ zeleno-žlto sfarbené.

• Pestovanie Počas zimy je nutné podslnečník umiestniť do svetlej miestnosti s teplotou 10-15 °C. Pri do­statku svetla a vyššej teplote kvitne i počas zimy. Na jar je vhodné rastlinu hlboko zrezať. Podslnečník miluje slnečné sta­novište a v letnom období vyža­duje pravidelnú zálievku. Hlav­ným spôsobom množenia je množenie odrezkami, ktoré ro­bíme v jarných mesiacoch. Od­rezky zakorenia o 2-3 týždne pri teplote 18- 20 °C. Vo veľkovýrobe sa robí takisto výsev se­mien. Môže byť umiestnený na terase či balkóne alebo zapus­tený trebárs do letničkového záhonu. Je možné ho pestovať v stromčekovitej alebo kríčkovej forme.

akácia

Čeľaď Mimosaceae citlivkovité

• Meno bolo odvodené z gréckeho slova akis - špice, mnoho druhov má na vetvičkách tŕne.
• Rozšírenie Asi 700 dru­hov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch Ame­riky, Afriky, Ázie a Austrálie. Sú to vždyzelené alebo opadavé tŕnité stromy a kry. Listy sú u mnohých austrálskych druhov nahradené plochými vetvičkami (fylokladia); plo­dom je lusk. Pod označením mimóza sa v predjarí predá­vajú v kvetinárstvach kvitnúce vetvičky druhu Acacia dealbata.

Acacia longifolia je austrálsky druh. Dorastá tam do výšky až 9 m. Úzke sivozelené listy (fy­lokladia) obrastajú dlhé slabé vetvičky. Svetložlté kvety sú zostavené do súkvetia po 3-5. Vykvitajú počas leta.

Acacia retinodes pochádza tiež z Austrálie. Bežne sa pestuje v celom Stredomorí, kde vo voľnej pôde dorastá tento ker alebo malý strom do výšky okolo 6 m. Žlté voňavé kvety sú zostavené v guľovitých súkvetiach a vykvitajú postupne, často počas celého leta.

• Pestovanie V zimnom ob­dobí akáciám vyhovuje svetlé vzdušné miesto s teplo­tou     5-10 °C. Väčšina druhov akácií vyžaduje kyslejší sub­strát na pestovanie, výnimku tvorí práve Acacia longifolia a Acacia retinodes, ktoré rastú vo vápenatej pôde. Sú pomerne odolné voči suchu a v lete dobre zná­šajú vyššie teploty vzduchu. Rýchlo rastúce druhy je nutné pravidelne tvarovať rezom, najlepšie po odkvitnutí, aby sme sa nepripravili o súkvetie, ktoré sa tvorí na mladých vet­vičkách. Akácie sa množia prevažne výsevom semien. Je to však pomerne náročné, preto je vhodnejšie odporučiť nákup mladých rastlín. Akácie sú ide­álne rastliny na oslnené terasy a balkóny.

aqapanthus 

Čeľaď Liliaceae ľaliovité

• Meno pochádza z gréčtiny a vzniklo spojením slov agape - láska a anthos - kvet, teda kvet lásky.
• Rozšírenie Asi 10 dru­hov tohto rodu rastie v južnej Afrike. V Európe sa pestuje už viac než 300 rokov. Sú to vytrvalé jednoklíčnolistové rastliny so sil­nými dužinatými koreňmi a dlhými remeňovitými lis­tami. Okolík zvončekovitých kvetov vykvitá na dlhej neolistenej stonke. Pod označe­ním Agapanthus afrícanus (syn. Agapanthus umbellatus) sa často pestujú kríženci pôvodných druhov. Mnohé odrody sa lí­šia výškou, šírkou listov i far­bou kvetov, ktorá môže byť v modrých, modrofialových a bielych, odtieňoch. Kvitne od VI.-VIII. Kvitnúce rast­liny dosahujú výšku až 80 cm. Listy sú pomerne široké, polovzpriamené.
• Pestovanie Väčšina pes­tovaných odrôd a dru­hov prechádza v zime obdo­bím kľudu, ich listy odumrú a hľuzovité korene v nádobách by sa mali uchovať v suchu pri teplote, ktorá nepresahuje 10 °C. Pri nízkych teplotách do­chádza k zakladaniu budúcich kvetov. Rastliny, uchovávané pri vyšších teplotách, zle kvitnú. Niektoré odrody listy nezaťahujú a počas zimy sa uchovávajú na svetlom mieste pri teplote okolo 10 °C. Akonáhle začnú listy na jar pučať, je nutné začať s miernou zálievkou a preniesť nádobu na svetlé miesto. Rast­liny najlepšie kvitnú, keď dobre prekorenia substrát v celej ná­dobe, nie je teda vhodné ich často presadzovať. V období ve­getácie vyžadujú rastliny pravi­delnú zálievku. Milujú slnečné stanovište, ale kvitnú dobre aj v polotieni. Množia sa delením, najlepšie pri presadzovaní. Ná­dobu s rastlinami je možné zapustiť do trávniku či trvalkového záhonu alebo ju umiestniť na terase.