Rastliny v nádobách a starostlivosť o ne

Čo vlastne znamená pre rastlinu žiť trvalo v nádobe? Ak rastie rastlina na stanovišti vo voľnej pôde, jej korene sa môžu podľa potreby rozras­tať do šírky aj do hĺbky a získavať vodu a živiny z pomerne veľkého objemu pôdy. Nadzemná časť rastliny sa môže postupne prispôsobiť sve­telným podmienkam, sile a smere vetra i prí­tomnosti iných rastlín na stanovišti a rozvinúť sa do optimálnej veľkosti a tvaru.

Ak je rastlina vysadená v nádobe, je nútená stále sa prispôsobovať náhlym zmenám život­ných podmienok. Jej korene môžu pre svoj roz­voj využívať len obmedzený priestor, a preto je rastlina závislá na pravidelnom prísune vody a živín. Korene v nádobe sú vystavené veľkým výkyvom teplôt a vlhkosti. Minimálne dvakrát ročne je rastlina premiestnená na miesto s cel­kom rozdielnymi podmienkami (obytná miestnosť, zimná záhrada - miesto v záhrade) a je nútená sa im prispôsobiť napr. rýchlosťou život­ných pochodov, postavením listov proti zdroju svetla a iné, často sa rastlina musí vyrovnávať aj s radikálnou stratou zelenej hmoty po reze. Reakcia na tieto náhle zmeny je pre rastlinu veľmi energeticky náročná a je na nás, aby sme ju v jej úsilí podporili a správnou starostlivosťou jej zaistili čo najlepšie podmienky k životu.

Podmienky pre rast

Základnými podmienkami pre rast rastlín sú svetlo, teplo, vzduch, voda, živiny.

U rastlín v nádobách môžeme všetky tieto podmienky veľmi výrazne ovplyvňovať. Najdôležitejšie je, aby všetky podmienky boli vo vzájomnej rovnováhe a boli aspoň čiastočne po­dobné podmienkam panujúcim na pôvodnom stanovišti rastliny. Ak má rastlina napr. v zim­nom období nedostatok svetla, je potrebné ta­kisto znížiť teplotu v miestnosti, obmedziť polie­vanie a prísun živín. Nedostatok, ale aj nadbytok týchto faktorov môže rastlinu vážne poškodiť.

Svetlo je pre rastliny zdrojom energie potrebnej pre výrobu organických látok v procese nazývanom fotosyntéza. Rastliny rastúce na pri­rodzenom stanovišti v podraste iných rastlín vyžadujú nižšiu svetelnú intenzitu než tie, čo rastú na plnom slnku. Väčšina ďalej popisovaných rastlinných druhov je prispôsobená k rastu na priamom slnku alebo v miernom polotieni. V zimnom období trpia tieto rastliny predovšetkým nedostatkom svetla a tomu mu­sia byť prispôsobené aj ostatné pestovateľské podmienky, aby sa zabránilo žltnutiu a opadá­vaniu listov a narastaniu slabých výhonov. Silné slnečné žiarenie môže rast­liny poškodiť hlavne v dobe, keď sú z miestnosti prenesené na voľné priestranstvo v záhrade. Listy sa nedokážu tak rýchlo prispôsobiť zvýšenej intenzite svetla a dochá­dza k ich popáleniu a opadávaniu. Rastliny je teda vhodné najskôr umiestniť na 2-3 týždne na polozatienené miesto v záhrade.

Teplota okolia ovplyvňuje u rastlín predovšetkým intenzitu dýchania, vyparovania vody a rých­losť fotosyntézy. Tropické rastliny sú prispô­sobené na rast v prostredí s relatívne stálou teplotou behom celého roka. Subtropické rastliny sú v letných mesiacoch vystavené vy­sokým teplotám vzduchu, zatiaľ čo v zime sa teploty na ich pôvodnom stanovišti často pri­blížia i k    0 °C. V našich podmienkach, s nedo­statkom svetla v zimných mesiacoch, je však nutné znížiť pestovateľskú teplotu i rastlinám pochádzajúcim z tropických oblastí napr. fuksii (Fuchsia sp.). Nízke aj príliš vysoké teploty vy­volávajú u rastlín poruchy rastu a príjmu živín. Vysoké teploty môžu poškodiť taktiež špičky koreňov v nádobách, rastlina potom nemôže prijímať vodu a živiny.

Vzduch potrebujú rastliny na dýchanie, prostredníctvom ktorého získavajú dôležité prvky O a C. Nadzemnej časti rastliny ne­dostatok vzduchu väčšinou nehrozí. Môže byť poškodená snáď len silným vetrom. Ne­dostatkom vzduchu môžu trpieť hlavne ko­rene, ktoré potrebujú dýchať rovnako ako nadzemné časti rastliny. Vzduch z pôdy je vytlačovaný predovšetkým vodou a preto nesmú byť rastliny prelievané, pestovateľský substrát má byť dostatočne priepustný a nádoba musí mať dostatočne veľký odto­kový otvor. V dlhodobo prevlhčenom sub­stráte špičky koreňov odumierajú, rastlina nemôže prijímať vodu a živiny, vädne a od­umiera.

Voda slúži rastline na prenos látok vo vnútri jej tela; pomáha regulovať jej teplotu; rastlina prijíma koreňmi vo vode rozpustené živiny. Korene rastlín v nádobách majú len obme­dzený priestor pre príjem vody a preto musí byť zálievka pravidelná a primeraná podľa nárokov rastliny a podmienok na jej stano­višti. Pre rastliny je dôležitá vhodná vlhkosť substrátu, ale aj vlhkosť vzduchu. Subtro­pické rastliny majú svoje listy prispôsobené tak, aby v suchom a teplom období roka vy­parovali čo najmenej vody. Listy bývajú men­šie kožovité a často pokryté voskovou vrst­vičkou. Niektoré rastliny napr. eukalyptus (Eucalyptus) majú schopnosť natočiť svoje listy tak, aby na nich nepražilo slnko, toľko sa nezahrievali a vyparovali menej vody. Listy sukulentov slúžia rastline ako zásobáreň vody na suché obdobie roka. Rastliny pochádza­júce z tropických oblastí s vysokou vzduš­nou vlhkosťou mávajú listy väčšie a pomerne slabé s veľkým množstvom dýchacích prie­duchov. Pri nízkej vzdušnej vlhkosti im môžu zasychať konce listov a spomaľuje sa ich rast. Pri nadbytku vody v substráte špičky koreňov zahnívajú, dlhodobý nedostatok vody vedie naopak k zaschnutiu špičiek koreňov a aj po neskoršej výdatnej zálievke už nie je rastlina schopná vodu prijímať a odumiera.