Aksamitnica, kapucínka, verbena, fialka,

Tagetes L aksamitnica

Čeľaď Asteraceae astrovité

• Meno - Aksamitníky dosta­li svoje meno na počesť etruského boha menom Tages, syna mocného Ju­pitera.
• Rozšírenie -  Asi 50 dru­hov tohto rodu rastie v tropickej Amerike a jeden v Afrike. Všetky v záhradách pestované druhy pochádzajú z Ameriky.

Tagetes erecta, aksamitnica vzpriamená bola do Európy dovezená v roku 1542 a je vyobrazená už vo Fuchsovom herbári (1543). Dávnejšie sa pestovali len vy­soké odrody, ktoré dosahujú výšky 60-80 cm. Dnes sú obľú­bené nízke kompaktné odrody. Ryhované stonky s peristými listami sú zakončené veľkými pľnokvetnými úbormi, zložený­mi z jazykovitých alebo rúrkovitých kvetov v odtieňoch žltej, oranžovej alebo bielej farby.

Tagetes patula, aksamitnica roz­ložitá bola do Európy doveze­ná v roku 1573. Je to bohato rozvetvený široký krík doras­tajúci do výšky 20-30 cm. Tvar jeho úborov je veľmi rozma­nitý od jednoduchých cez po­loplné a plné úbory s jazykovitými a rúrkovitými kvetmi. Kvety sú často viac farebné v od tieňoch žltej, oranžovej a hnedej farby.

Tagetes tenuifolia, aksamitnica tenkolistá sa v európskych zá­hradách pestuje od konca 18. stor. Pravidelné pologuľovité kríky tohto druhu sú po celú dobu vegetácie doslova obsy­pané drobnými jednoduchý­mi úbormi v žltej a oranžovej farbe. Peristé listy sú zúbkaté s veľmi úzkymi výkrojmi. Ras­tliny dosahujú výšky 25-30 cm.

• Pestovanie aksamitníc je pomerne jednodu­ché, pretože nie sú napádané žiadnymi vážnejšími choroba­mi a ich semená dobre klíčia. Vysievajú sa v 4. m. do debničiek a prepichané sadenice sa vysádzajú na pozemok po 15. 5. Rastliny pomerne rýchlo rastú, skoro začínajú kvitnúť a kvitnú až do mrazov.
• Použitie Nízke i vysoké odrody aksamitníc sa vysádzajú do všetkých typov letničkových záhonov, nízke odrody tiež do nádob a na ob­ruby. Vysoké odrody sa použí­vajú k rezu, majú veľmi dlhú trvanlivosť vo váze, ale celá rastlina vydáva špecifickú, nie všetkým príjemnú vôňu.
• Kvety sa môžu sušiť. Rastli­ny odpudzujú hmyz a obmed­zujú vývoj pôdnych háďatok (nebezpečný škodca).

Tropaeolum L kapucínka

Čeľaď Tropaeolaceae kapucínkovité

• Meno - V latinčine má slo­vo význam malá trofej, kvet kapucínky našim predkom pripomínal tvar vojenskej prilby.
• Rozšírenie - Asi 86 dru­hov rastie v Amerike, od Mexika po Patagóniu a sú to predovšetkým liany Tropaeolum majus, kapucínka väčšia rastie v Chile, Peru, Kolumbii a v Európe sa pestuje od konca 17. sto­ročia. Zaujímavé sú jej štítovité zubkaté listy štipľavej chuti a neobvykle tvarované kvety s výraznou ostrohou. Kvety môžu byť jednoduché alebo plné v od tieňoch žltej, červenej alebo ružovej farby. Semená sa nakladajú do soli a používajú sa ako pochuti­na. Pestujú sa dva typy od­rôd. Odroda s 200 - 300 cm dlhými hladkými poliehlavými stonkami a odrody tvo­riace kompaktný krík vysoký asi 30 cm.

Tropaeolum peregrinum, kapucínka cudzia, kapucínka kanárska pochádza z Peru a Ekvádoru. V Európe sa pestuje od 18. storočia. Až 400 cm dlhé hlad­ké stonky nesú dlaňovité laločnaté listy a drobné kvety citrónovej farby.

• Pestovanie - Semená sa vysievajú priamo na stanovište koncom 4. m. Môžu sa tiež predpestovať v malých črepníkoch alebo sa môžu za­siať priamo do okenných hrantíkov. Predpestované sadenice sa vysádzaj ú po 15.5. Pri pesto­vaní v nádobách vyžadujú pra­videlné prihnojovanie.
• Použitie -  Nízke odrody Tropaeolum majus sa používajú do letničkových záhonov a na obruby. Odrody s dlhými výhonmi sa vysádza­jú na okraje svahov, múrikov a do nádob. Tropaeolum pe­regrinum sa používa k okrase jednoduchých konštrukcií.

Verbena L železník

Čeľaď Verbenaceae železníkovité

• Meno-  Pomenovanie tohto rodu bolo odvode­né od latinského slova verbum - slovo. Verbe­na bola v staroveku po­važovaná za posvätnú rastlinu a skladali sa na ňu prísahy.
• Rozšírenie - Okolo  250 druhov pochádza z Ameriky, jeden druh tiež z Európy. Botanici ju dnes zaraďujú do rodu Glandularia. Ďalej uvádzané druhy sú vo svojej domovine trvalkami, ale v na­šich klimatických podmien­kach sa pestujú ako letničky.

Verbena bonariensis, železník ar­gentínsky sa v Európe pestuje od roku 1737. Dorastá do výš­ky 100-120 cm. Málo olistené stonky sú ukončené vrcholíkom z ružových kvetov. Rastlina pôsobí veľmi exoticky.

Verbena canadensis, železník ka­nadský bol do Európy priveze­ný pred rokom 1774. Dorastá do výšky 20-40 cm. Rastliny sa bohato rozvetvujú, stonky sú husto obrastené nápro­tivnými listami a ukončené strapcom jednoduchých ru­žových kvietkov.

Verbena x hybrida, železník hyb­ridný bol získaný krížením amerických druhov železníkov. Rastliny dosahujú výšky až 30 cm. Ich stonky sú poliehavé a rastlina sa rozrastá do šírky. Na konci stoniek postupne vykvitajú drobné kvietky usporiadané do strap­ca. Paleta ich farieb nezahŕňa len jasne žltú farbu. Kvety niektorých odrôd príjemne voňajú.

Verbena rigida, železník tuhý sa v európskych záhradách pestuje od roku 1830. Je to vzpriamene rastúca rastlina dosahujúca výšky 30-40 cm. Z pod špica tých náprotivných listov vyrastajú kvetné stonky zakončené strapcom ružových alebo fialových kvetov.

• Pestovanie - Semená dru­hov Verbena canadensis, Verbena x hybrida a Verbena rigida sa vysievajú už koncom 2. m. Semeno pomaly a nepra­videlne klíči. Mladé rastlinky je nutné niekoľkokrát prepichovať alebo hrnkovať. Môžeme odpo­ručiť nákup sadeníc. Semeno Verbena bonariensis sa vysieva do debničiek v 3. m. a mladé rastlinky nie je treba prepicho­vať. Sadenice všetkých druhov sa vysádzajú na vonkajšie stano­vište koncom 5. m.
• Použitie - Všetky druhy sa môžu vysádzať do letničkových a trvalkových záhonov. Druhy a odrody s nízkym poliehavým rastom sú vhodné tiež pre okenné hrantíky a iné nádoby.

Viola L fialka

Čeľaď Violaceae fialkovité

• Meno  - Rod získal svoje meno už v antických do­bách. Jeho význam cel­kom nepoznáme. Viola je rastlinou mýtickou so silnou náboženskou symbolikou.
• Rozšírenie - Asi 400 dru­hov rastie vo všetkých svetadieloch v mnohých roz­dielnych rastlinných spolo­čenstvách. V záhradách sa ako dvojročné pestujú Viola x wittrockiana a Viola cornuta.

Viola cornuta, fialka ostrohatá rastie v juhozápadnej Európe a obľu­ba ich odrôd v poslednej dobe stále vzrastá. Rastliny dosahujú výšku 10-15 cm. Na jednej rast­linke vykvitajú desiatky drob­ných viacfarebných kvetov. Farebná paleta kvetov zahŕňa. všetky bežné farby.

Viola x wittrockiana, fialka sirôtková vznikla krížením niekoľkých pôvodných druhov a v dnešnej dobe sa pestujú stovky rôznych odrôd. Rastliny dosahujú výšky 10-30 cm. Stonka sa odspodu bohato rozvetvuje a je porastená podlhovastými po okrajoch zúbkovanými listami s výraznými palístkami. Z priehlbiny listov vyrastajú holé kvetné stopky zakončené jedným kvetom. Kvety môžu byť jedno aj viacfarebné v od tieňoch všetkých bežných farieb. Kvitnú už na jeseň, ale hlavná doba rozkvetu pripadá na jarné mesiace.

• Pestovanie - Semeno sa vysieva koncom 6. m. alebo začiatkom 7. m. do pare­niská alebo na vonkajší záhon. Vzídené sadenice sa prepichujú a v 8. m. sa vysádzajú na trvalé stanovište. Je vhodné ich v zime prikryť. Mladé rastlinky môžeme tiež nahrnkovať, ne­chať prezimovať v prostredí bez mrazu a vysadiť až na jar.
• Použitie - Fialky sú najob­ľúbenejšími dvojročný­mi kvetinami. Vysádzajú sa do najrôznejších typov nádob, na obruby, do kobercových záhonov, v kombinácii s jarnými cibuľovinami a inde.