Helipterum DC. slamihovka

Čeľaď Asteraceae astrovité

Meno - tohto druhu je zložené z gréckych slov helios - slnko a pteron - krídlo, pripomína nám, že jasne žltý terč úboru - je chránený rôzne zafarbenými zákrovami - krídlami.
Rozšírenie - Zástupcovia tohto rodu pochádzajú z Austrálie a z južnej Afriky. Dávnejšie do neho boli zaradené tri významné druhy letničiek na sušenie. Botanici však premenovali známe Helipterum roseum - slamihovka ružová na Acroclinium roseum veľmi podobné Helipterum manglasii - slamihovka Manglešova na Rhodanthe manglesii a Helipterum humboldtianum na Rhodante humoldtianum. To znamená, že vyššie uvedené meno už nenosí žiadna z týchto rastlín, ale je tak vžité, že sme si ho dovolili použiť, aby sme čitateľov príliš nezmiatli.

Acroclinium roseum (syn. Helipterum roseum), slamihovka ružová, nesmrteľka pochádza tiež z Austrálie a do Európy bola privezená na konci 17. stor. Dorastá do výšky 40 cm. Vzdušný krík je zložený z množstva nerozvetvených, husto olistených stoniek sivozelenej farby. Na konci stonky vyrastá jeden úbor. Úbory sú zložené zo žltého alebo tmavého terča a niekoľkých radov ružových alebo bielych zákrovných listenov.

Rhodanthe humboldtianum (syn. Helipterum humboldtianum), slamihovka Humboldtová pochádza z Austrálie. Je to pomer ne jemná, riedko rozvetvená rastlina, dorastajúca do výšky 30-40 cm. Stonky s drobnými listami sú plstnaté a biele. Na konci stoniek vyrastá súbor mnohých drobných úborov jasne žltej farby.

Rhodanthe manglesi (syn. Helipterum manglesii), slamihovka manglesová rastie tiež v Austrálii. Od predchádzajúceho druhu sa líši tým, že stonky sa v hornej časti rozvetvujú a na jednej stonke vykvitá viacej úborov. Sivozelené srdcovité listy prisadajú na slabé stonky. Pred rozkvetom sú úbory sklonené k zemi.

Pestovanie - Semená týchto druhov sa vysievajú v polovici 4. m. do debničiek. Prepichané sadenice sa vysádzajú koncom 5. m. na vzdialenosť 20 cm. U Rhodanthe manglesii môžeme odporučiť priamy výsev na pozemok koncom 4. m. pretože rastliny horšie znášajú presadzovanie.
Použitie - Slamihovky sa pestujú predovšetkým pre rez a sušenie kvetov. Slamiha ružová a Manglesová sa vysadzuje i do pestrých letničkových záhonov a do skaliek.

Impatiens l. netykavka

Čeľaď Balsaminaceae netykavkovité

Meno - tohto rodu bolo odvodené od latinského slova Impatiens - citlivý. Zrelé plody sa pri najslabšom dotyku prudko otvoria a vystrelia semená na značnú vzdialenosť od rastliny.
Rozšírenie -Viacej ako 850 druhov je rozšírených v tropických, subtropických oblastiach a v miernom pásme na našej planéte.

Impatiens balsamina, netykavka, balzamina pochádza z východnej Indie a v záhradách sa pestuje už od doby renesancie teda viac ako 400 rokov. Dnes pestované druhy dosahujú výšky 20 - 60 cm. Zo vzpriamených dužinatých stoniek vyrastajú kopijovité lesklé listy a spod listov kvety na jemných stopkách. Kvety môžu byť jednoduché alebo plné vo farbách bielej, ružovej, červenej a fialovej. Po od kvitnutí kvetov sa vytvárajú výrazné ochlpené tobolky.

Ipamatíens walleriana, netykavka šalianska pochádza z Afriky a dnes pestované druhy vznikli zložitým krížením niekoľkých podobných druhov. Patrí k veľmi obľúbeným črepníkovým rastlinám a v letných mesiacoch sa vysádza tiež na záhony. Rastliny tvoria poliehavý husto rozvetvený krík, dorastajúci do výšky asi 20 cm. Široko kopijovité listy sú často úplne pokryté záplavou jednoduchých plochých aj plných kvetov vo farbách bielej, červenej, fialovej a ružovej. Kvety môžu byť i viacfarebné a kvitnú až do mrazov.

Impatiens balfourii, netykavka Balfourová pochádza z Himalájí a je okrasná nielen drobnými ružovými kvetmi, ale tiež lesklými bledozelenými listami. Hustý krík dorastá do výšky 50-100 cm.

Pestovanie - Impatiens balsamina a Impatiens balfourii je možné vysievať do debničiek koncom 3. m až začiatkom 4. m. Výsevy sa musia opatrne zalievať, pretože rastliny sú citlivé na padanie klíčiacich rastlín. Prepichané sadenice sa vysádzajú na záhony koncom mája. Impatiens waleriana sa vysieva už v 2. m. Semená sa nezasypávajú, pretože klíčia na svetle. Výsevný hrantík je nutné zakryť sklom alebo fóliou. Predpestovanie je náročné, môžeme odporučiť nákup mladých rastlín.
Použitie - Netykavky sú obľúbené rastliny na záhony, ktoré kvitnú tiež v polotieni. Vysádzajú sa i do debničiek a závesných kvetináčov.

Lagurus L zajačí chvost

Čeľaď Poaceae lipnicovité

Meno - vzniklo zložením z gréckych slov lagos - zajac a oura - chvost
Rozšírenie: Jediný druh tohto rodu Lagrus ovatus rastie v Stredomorí, odtiaľ sa rozšíril do európskych záhrad.

Lagurus ovatus, zajač' chvost vajcovitý je zaujímavou jednoročnou okrasnou trávou. Trs striebristo chlpatých listov dosahuje v kvete výšky 30-40 cm. Slabé stebla sú zakončené vajcovitým kláskom, ktorý ani po dozretí semien nestratí svoj tvar a nerozpadne sa, len zmení farbu z bielo - zelenej na hnedo - sivú.

Pestovanie- Pretože semená zostávajú v nerozpadnutom klásku, je výsev pomerne ľahký. Celý klások alebo jeho časť sa začiatkom apríla, vloží do pôdy, debničky, malého črepníka alebo priamo na záhon. Celé trsy vzídených rastliniek sa môžu už začiatkom mája vysadiť na pozemok.
Použitie - Zajačí chvost sa pestuje hlavne pre zber kláskov, ktoré sa používajú do malých kytíc a na sušenie. Veľmi zaujímavo pôsobia tiež na záhonoch v kombinácii s nízkymi letničkami sýtych farieb, na obrubách a vo väčších nádobách. Môže sa vysadiť do skaliek a do stepných partii v záhrade.

Lathyrus L hrachor

Čeľaď Fabaceae bôbovité

Meno - Lathyrus pochádza z gréčtiny a v staroveku im bola pomenovaná pôvodne iná bôbovitá rastlina.
Rozšírenie - 150 zástupcov tohto rodu rastie v severnom miernom pásme, tropickej Afriky a Južnej Ameriky. V záhradách sa pestujú vytrvalé i jednoročné druhy.

Lathyrus odoratus, hrachor voňavý bol privezený zo Sicílie na začiatku 18. stor. Veľmi populárnou kvetinou sa stal až v 19. a 20. stor. kedy bolo vyšľachtené veľké množstvo odrôd. Táto popínavá rastlina môže dorásť až do výšky 300cm, opory sa pridržuje úponkami. Z hranatých ryhovaných stoniek vyrastajú trojčlenné listy. Z pod listov vyrastajú kvetné stonky, ukončené strapcom niekoľkých motýľokvetých kvetov v palete odtieňov červenej, ružovej, fialovej, modrej a bielej farby. Príjemne vonia. Plodom je struk. Celá rastlina je jemne ochlpená.

Pestovanie - Semená hrachoru sa vysievajú buď priamo na pozemok v 3-5. m. alebo sa môžu sadenice predpestovať v malých črepníkoch a v máji sa vysadia na vonkajšie stanovište. Hrachor je náročný na výživu, mal by sa pravidelne prihnojovať. Pomerne krátku dobu kvetu môžeme predĺžiť postupným odstraňovaním tvoriacich sa semenníkov.
Použitie - Pestované druhy hrachoru sa delia do troch skupín. Pre zber kvetov v zimných mesiacoch v skleníku boli vyšľachtené odrody, kvitnúce za krátkeho dňa a na veľmi dlhých stonkách. V záhradách sa v letnom období pestujú odrody popínavé, ktoré sa používajú k výzdobe jednoduchých konštrukcií, plotov a pergol, alebo odrody nízkeho kompaktného rastu pre výsadbu na záhony a do nádob. Príjemne voňajúce kvety sú krásnym doplnkom malých kytíc, ale ich trvanlivosť je len krátka.

Helipterum, netykavka, zajačí chvost, hrachor,