Sedmokráska, nechtík, callistephus, zvonček,

Beltis sedmokráska

Čeľaď Asteraceae astrovité

• Meno  - bolo odvodené od latinského slova bellus - krásny. Meno Bellida nosila tiež jedna z dryád v gréckej mytológii.
• Rozšírenie-  Asi 10 dru­hov tohto rodu rastie v Európe a v Malej Ázii. Sú to vytrvalé rastliny.
• V záhradách sa ako dvojročná kvetina pes­tuje už od stredoveku náš do­máci druh Bellis perennis.

Beltis perennis, sedmokráska dosa­huje v kvete výšky 10-15 cm. Z prízemnej ružice lesklých podlhovastých listov vyrastajú stvoly, ukončené jedným úbo­rom. U záhradných odrôd býva­jú úbory poloplné, alebo plné s kvetmi jazykovitými, alebo rúrkovite stočenými vo farbe bielej, ružovej, červenej alebo v kombinácii týchto farieb.

• Pestovanie Semeno sa vysieva na začiatku 7. m. na dobre pripravený záhon alebo do pareniská. Výsevy je vhodné tieniť a udržiavať stále vlhké. Keď nie je výsev hustý, nemusia sa rastliny prepichovať. Sadenice sa vysádzajú na trvalé stanovište koncom 8. m. na vzdialenosť 20 cm.
• Použitie Sedmokrásky sa vysadzujú do nádob, na obruby a do kobercov zá­honov. Pekná je ich kombi­nácia s cibuľovinami napr. tulipánmi. Pre svoju nenároč­nosť sú vhodné i vysadeniu na hroby.
• Rastliny sú vytrvalé a na záhrade sa môžu pestovať nie­koľko rokov, ale veľkosť ich kvetov sa postupne zmenšuje. Dobre znášajú sucho.

Bmcteantha Anderb & Haegi (syn. Helichrysum) slamiha

Čeľaď Asteraceae astrovité

• Meno - Pôvodné pomeno­vanie Helichrysum vznik­lo spojením gréckych slov helius - slnko a chrysos - zlato. Meno Bracteantha upozorňuje na to, že kvetenstvo rastliny je tvorené nenápadnými rúrkovitými kvetmi, ktoré sú pokryté výrazne farebným i zákrovami (listen braktea), tie sú často mylne považova­né za jazykovité kvety.

Bracteantha bracteata (syn. Helichrysum bracteatum), slamienka pochádza z Austrálie a v Európe sa pestuje od roku 1799. Boli vyšľachtené nízke kompaktné odrody, dosahu­júce výšky 30 cm, stredne vy­soké odrody 40 - 60 cm, vyso­ké odrody až 100 cm. Pevné stonky so striedavými listami sú ukončené úborom, kry tým listami vo farbe bielej, ru­žovej, žltej, červenej a hnedej.

• Pestovanie - Semeno sa vysieva koncom 3. m. do pareniská alebo väčšieho hrantíku. Výsev nesmie byť príliš hustý, aby rastliny ne­napadali hubovité choroby. Prepichané rastliny sa vysa­dzujú na vonkajšie záhony na vzdialenosť 20-30cm, až koncom 5. m. pretože sú cit­livé na pokles teplôt pod bod mrazu. Koreňový systém nie je príliš hlboký a vysoké rast­liny môžu padať.
• Použitie -Slamienky  sa pestujú predovšetkým účelom  zberu  a sušenia kvetov, ale kvety sa dajú použiť k rezu i v čerstvom stave. Nízke odrody sa vysádzajú do nádob, alebo na záhony s ostatnými letničkami.

Calendula L nechtík

Čeľaď Asteraceae astrovité

• Meno  - bolo odvodené z la­tinského slova calendae - prvý deň v mesiaci. Malo vyjadriť skutočnosť, že rastlina kvitne vo svo­jej domovine po celý rok, teda každý mesiac.
• Rozšírenie -  15 druhov tohto rodu rastie v Stredomorí v južnej Európe.
•  V zá­hradách sa už od stredoveku pestuje ako liečiva rastlina druh Calendula officinalis:

Calendula officinalis, nechtík Lekársky pochádza z južnej Eu­rópy a jeho odrody dosahujú výšky 25-60 cm. Pestujú sa nízke odrody, určené pre vý­sadbu na záhony a vysoké od­rody, k rezu kvetov. Stonka so striedavými prisadlými lista­mi je mierne ochlpená a lep­kavá a je ukončená jedným úborom. Úbory môžu byť jednoduché, poloplné, alebo plné, so svetlým, alebo tma­vým stredom. Farba kvetov je v odtieňoch žltej a oranžovej. V dobe vegetácie je nutné pravidelne odstraňovať od­kvitnuté kvety - keď sa vytvo­ria semená, prestane kvitnúť.

• Pestovanie -  Pomerne veľké semená sa vysie­vajú vo 4. m. priamo na stano­vište, ak by bol porast príliš hustý, je vhodné ho vyjednotiť. Vzdialenosť rastlín by mala byť minimálne 15 cm. V dob­rých podmienkach sa rastlina sama vysemeňuje. Sadbu je tiež možné predpestovať.
• Použitie  - Rastliny sa vy­sádzajú do pestrých letničkových záhonov a bývajú súčasťou zmesí letničiek pre priamy výsev. Kvety vydržia vo váze svieže 5-7 dní. Kvety sa môžu používať k ofarbeniu ryže pri varení, spestriť zele­ninové šaláty a vysušené sú vhodné do čajových zmesí.

Callistephus Nees astrovka

Čeľaď Asteraceae astrovité

• Meno -  tohto druhu vznik­lo spojením gréckych slov kallos - krásny a stephos - veniec.
• Rozšírenie -  Jediný druh tohto rodu Callistephus chinensis rastie piano v Číne. Semená boli privezené do Eu­rópy v roku 1728, prvé rastliny zakvitli v Paríži.

Callistephus chinensis, astra čín­ska sa dnes pestuje v mnohých odrodách, ktoré sa od seba líšia výškou a tvarom, farbou a usporiadaním úboru. Pevná ochlpená stonka s kopijovitými striedavými listami sa u níz­kych odrôd (dorastajú do výšky 20-30cm) bohato rozvetvuje, u stredne vysokých a vysokých odrôd (60-100 cm) sa ston­ka rozvetvuje len málo a pre získanie väčšieho množstvá stoniek, môžeme mladé rast­liny zaštipovať. Úbory môžu mať všetky bežné farby okrem jasne modrej a môžu byť plné, i poloplné i jednoduché so žl­tým stredom. Jazykovité kvety môžu byť široké, zo stočenými koncami (pštrosie pero), ihlicovité, lyžičkovito prehnuté rúrkovito stočené. V jednom úbore sa môže nachádzať i nie­koľko typov jazykovitých kve­tov. Svojim postavením v úbore a dĺžkou vytvárajú kvety plo­ché, miskovité, pologuľovité i guľovité kvetenstvá.

• Pestovanie - Semená sa vy­sievajú v 3. m., do pare­niská, alebo do debničiek. Keď nie je výsev príliš hustý nemu­síme semenáčiky prepichovať. Rastliny sa môžu vysadiť na vonkajší pozemok už v prvej polovici 5. m. pretože nie sú tak citlivé na jarné mrazíky. Vysádzajú sa na vzdialenosť 20-40 cm. podľa odrody. Rast­liny sú napadané hubovou cho­robou Fusarium, a preto by sa ne mali na rovnakom pozemku pestovať skôr ako za 5 rokov.
• Použitie - Nízke odrody astier sa vysádzajú do nádob, kobercových záho­nov, alebo na obruby. Stredne vysoké odrody sa používajú hlavne k rezu a k výsadbe do pestrých letničkových záho­nov. Vysoké odrody sa pestujú špeciálne pre rez kvetov a pri pestovaní potrebujú oporu. Kvety vydržia vo váze svieže 5-8 dní.

Campanula L zvonček

Čeľaď Campanulaceae zvončekovité

• Meno -  Rod získal meno podľa typického tvaru kvetov campanula - la­tinský zvonček
• Rozšírenie -  400 druhov tohto rodu rastie na celej severnej pologuli. V záhra­dách sa často vysádzajú mno­hé vytrvalé druhy.
•  Ako dvoj­ročnú kvetinu môžeme pesto­vať druh Campanula media.

Campanula media, zvonček prostredný pochádza z južnej Európy pestuje sa už od 16. sto­ročia. V priebehu leta vyrastie zo semena prízemná ružica drsných elipsovitých listov, z ktorej na jar vyraší silná olistená stonka so strapcom veľ­kých zvončekovitých kvetov. V kvete dosahuje rastlina výšku až 90 cm. Pestujú sa aj nízke odrody. Kvety môžu byť jedno­duché, zdvojené (s farebným kalichom), alebo plnokveté vo farbe modrej, fialovej, bielej a ružovej. Kvitne v 6. 7. m.

• Pestovanie  - Vysieva sa v 5. m. na záhony, alebo do parenísk. Riedke výsevy nie je nutné prepichovať. Sadenice sa vysádzajú v 8. m. na vzdiale­nosť 30-40 cm. Nie sú odolné proti silným mrazom, preto po­trebujú zimnú prikrývku. Dob­re znášajú sucho.
• Použitie  - Tieto zvonče­ky sú veľmi efektnou solitérou  v  letničkových aj trvalkových záhonoch, medzi skupinou krovín, je vhodné vysadzovať viacero rastlín do malých skupín. Používajú sa tiež k rezu a nízke odrody k výsadbe do nádob.