Agemtum L nestarec, agerát

čeľaď Asteraceae astrovité

Meno - Vedecké i slovenské pomenovanie tejto rastliny bolo odvodené od gréckeho slova ageratos - nestarnúci večne mladý. Nové rozkvitajúce kvety zakrývajú odkvitnuté kvety a kvetina stále vyzerá sviežo.
Rozšírenie - Asi 40 druhov tohto rodu rastie v Severnej a Južnej Amerike ako lesné rastliny.
V záhradách sa pestuje druh:

Ageratum houstonianum pochádza z Mexika a Peru a do Európy bol dovezený na počiatku 19- storočia. Výška rastliny 15-16 cm. Sú však vyšľachtené nízke kompaktné odrody, s výškou 15-25 cm, pre výsadbu na záhony a odrody k rezu, vysoké 40-60 cm. Listy v tvare srdca a stonky sú jemne chĺpkaté u nízkych odrôd sa stonky bohaté rozvetvujú, U odrôd určených na rezanie sú rovné, vzpriamené a rozvetvené len v hornej časti. Drobné úbory, zložené z rúrkovitých kvetov sú usporiadané v okolíku. Ich farba môže byť biela, modrá, fialová a ružová. Rastlina rastie celé leto. V súčasnosti sa pestujú predovšetkým F l1hybridy.

Pestovanie - Nestarec je nutné vysievať už koncom 1. alebo 2. m. (semeno je jemné, nezasypáva sa). Vhodnejší je nákup sadeníc. Rastliny sú veľmi citlivé na mráz, na vonkajšiu plochu sa vysádzajú až po 15. 5., na vzdialenosť 15-20cm podľa odrody.
Použitie - Nestarec sa veľmi dobre hodí na všetky typy záhonov, na obruby i na výsadbu do nádob. Kvety vydržia vo váze 5-7 dní.

Alcea L. ibiš, topofovka

Čeľaď Malvacaea slezovité

Meno - Vedecké pomenovanie pochádza už zo staroveku a bolo odvodené z gréckeho slova altheis - liečivý, slovenský názov topoľovka popisuje štíhly vysoký vzrast rastliny, podobný stĺpovitým topoľom. Plné kvety sú podobné kvetom starých ruží.
Rozšírenie - Tento rod žije prirodzene v južnej Európe a v južnej Ázii.
Druh Alcea rosea sa v európskych záhradách pestuje už od stredoveku. Veľmi obľúbený bol v baroku a neskôr sa stal nepostrádateľnou rastlinou dedinských záhradiek. Ide o rastlinu dvojročnú, ale v priaznivých podmienkach vydrží na stanovišti i viac rokov. Je to až 2 m vysoká statná bylina. V prvom roku po výseve narastie prízemná ružica veľkých, okrúhlych listov. V druhom roku vyrastá silná olistená stonka, nesúca strapec veľkých, jednoduchých, poloplných, alebo plných kvetov o priemere až 10 cm. Farba kvetov môže byť v odtieňoch všetkých bežných farieb okrem modrej. Celá rastlina je pokrytá drobnými chĺpkami, obsahujúcu látku šťavelan, ktorá môže dráždiť pokožku citlivých ľudí.
Pestovanie - Semeno sa vysieva koncom 5. m. na dobre pripravený záhon, alebo do debničky. Po vzídení sa semenáčiky prepichajú, najlepšie do malých črepníkov, alebo sa porast na záhrade len pretrhá. Rastlina vytvára dlhý kolový koreň. V 8. m. sa sadenice vysádzajú na trvalé stanovište, na vzdialenosť 40 cm. Rastliny je vhodné v priebehu zimy chrániť ľahkou prikrývkou. Zo zozbieraných semien často vyrastajú len jednoducho kvitnúce rastliny.
Použitie - Táto statná rastlina by nemala chýbať na žiadnej dedinskej predzáhradke, nájde svoje uplatnenie ako solitéra v pestrých letničkových i trvalkových záhonoch.

Amamnthus L láskavec

Čeľaď Amaranthaceae láskavcovité

Meno - bolo odvodené z gréckeho slova maranien - nevädnúci.
Rozšírenie - Cez 50 druhov tohto rodu rastie v Indii, Afrike a v južnej Amerike, niektoré druhy sa tu pestujú ako obilniny.
V európskych záhradách sa od 16. storočia pestuje:

Amaranthus caudatus, láskavec pravý, chvostnatý, ktorý pochádza z južnej Ameriky. Je to až 70-120 cm vysoká rastlina. Zo silnej hranatej stonky vyrastajú striedavo elipsovité listy. Stonka sa rozvetvuje a na jej konci vyrastá hustý previsnutý strapec drobných kvietkov. Kvety sú najčastejšie tmavo červené, ale pestujú sa tiež zelenokveté odrody. Semeno je veľmi drobné načervenalé.

Amaranthus paniculatus, Láskavec latnatý je nižší než predchádzajúci druh. Dorastá do výšky asi 50-100 cm a jeho červené, alebo zelené kvetenstvo je vzpriamené.

Amaranthus tricolor, Láskavec trojfarebný rastie tiež v tropickej Ázii. Táto bohato rozvetvená rastlina dosahuje výšky 30-100 cm a je ozdobná hlavne svojimi farebnými (žltými a červenými) listami. Kvety sú nevýrazné.

Pestovanie - Amaranthus caudatus a Amaranthus paniculatus je možné vysievať v polovičke 5. m. priamo na záhony, po vzídení je nutné rastliny rozsadiť na vzdialenosť 30 - 40 cm. Pri predpestovaní sadby sa semeno vysieva do debničiek v polovičke 4. m. Na pozemok sa rastliny vysádzajú až na konci 5. m., pretože sú veľmi citlivé na pôsobenie nízkych teplôt. Amaranthus tricolor je nutné vysievať už v 3. m. do debničiek a prepichať do črepníkov, alebo sadbovačov. Rastlinky sú citlivé na padanie klíčiacich rastlín.
Použitie - Všetky tri druhy môžeme použiť ako výrazné solitéry do letničkových záhonov a väčších nádob. Amaranthus caudatus a Amaranthus paniculatus sa používajú do zmesí letničiek určených pre priamy výsev, tiež k rezu a k sušeniu. Rastliny sú náročné na dostatok vlahy.

Antirrhinum L papuľka

Čeľaď Scrophularaceae krtičníkovité

Meno - vzniklo spojením dvoch gréckych slov anti-podobný a rhinos-nos (podobný nosu).
Rozšírenie- 40 druhov tohto rodu rastie v Stredomorí a v Severnej Amerike. Vo svojej domovine sú trvalkami a v miernych zimách aj u nás môžu prezimovať a zakvitnúť i niekoľko rokov po sebe.
Už od 16. storočia sa v európskych záhradách pestuje druh Antirrhinum majus.

Antirrhinum majus, papuľka väčšia, ktorá pochádza zo Stredomoria. Na pevnej stonke vyrastajú drobné elipsovité listy a strapec kvetov, ktorý pripomína zvieraciu papuľu. Tvar kvetov je prispôsobený k opeľovaniu čmeliakmi. Kvety môžu byť jednoduché, alebo plné, v odtieňoch všetkých bežných farieb, okrem modrej. Pestujú sa tri skupiny odrôd. Vysoké, s výškou 80-120 cm, vytvárajú jednu rovnú stonku s kvetenstvom a sú určené špeciálne k zberu kvetov. Stredne vysoké, s výškou 40-60 cm, sa bežne vysádzajú do letničkových záhonov a môžu sa použiť aj k rezu. Mladé rastliny je vhodné zaštipnúť, aby sa stonka lepšie rozvetvila. Stonky nízkych odrôd (15-25cm) sa bohato rozvetvujú a používajú sa k výsadbe do kobercových záhonov a do nádob.

Pestovanie: Drobné semeno sa vysieva koncom 2. alebo začiatkom 3. m. do debničiek (hrantíkov). Semeno sa nezasypáva, preto sa povrch pôdy musí udržiavať stále vlhký. Mladé rastlinky sú citlivé na padanie klíčiacich rastlín. Môžeme odporučiť nákup sadeníc. Mladé rastlinky je možné vysadzovať na záhon vo vzdialenosti 20-30 cm, už koncom 4. m. pretože znesú i slabé mrazíky.
Použitie: papuľku môžeme v záhrade použiť k výsadbe do letničkových a trvalkových záhonov, k rezu a do nádob. Pre predĺženie kvitnutia, je vhodné odstraňovať odkvitnuté kvetenstvo. Dobre znáša sucho.

Begónia L begónia

Čeľaď Begoniaceae begónovité

Meno - Tento rod bol pomenovaný po Michaelu Begonovi, guvernérovi v St. Domingu
Rozšírenie - Tento, v záhradníctve veľmi používaný, rod obsahuje asi 1000 druhov, ktoré rastú ako trvalky v trópoch a subtrópoch Afriky, Ameriky a Ázie.
Ako letnička sa pestuje:

Begónia x semperflorens, vždy kvitnúca, ktorá vznikla krížením druhov pochádzajúcich z Mexika a Brazílie. V záhradách sa začala bežne pestovať až na začiatku 20. storočia. Rastliny dosahujú výšky 15-30 cm, dužinatá hladká stonka sa bohato rozvetvuje a vyrastajú z nej okrúhle lesklé listy. Kvety sú drobné s výraznými tyčinkami. Pestované odrody sa delia do dvoch skupín, na odrody zo zelenými listami a odrody s bronzovými listami, v oboch týchto skupinách môžeme nájsť odrody s bielymi, ružovými a červenými kvetmi. Begónie kvitnú vytrvalo celé leto. Rastliny sú veľmi citlivé na nízke teploty, zničia ich prvé mrazíky.

Pestovanie- Predpestovanie sadeníc je veľmi náročné. Odporúčame nákup sadeníc. Veľmi jemné semeno sa vysieva už v 1. m. do misiek. Semeno sa nezasypáva a výsevné nádoby je treba pri kryť sklom a pravidelne zavlažovať. Rastliny sa musia dva razy prepichovať. Mladé rastliny sa vysádzajú až na konci 5. m. na vzdialenosť 15-20 cm. Kvitnú dobre i v polotieni, veľmi prudké slnko im môže poškodiť okraje listov. Dobre znášajú sucho.
Použitie - Begónie sa s obľubou vysádzajú do nádob, alebo na obruby záhonov. Pretože nepotrebujú tak časté polievanie, používajú sa tiež k výsadbe hrobov a na kobercové záhony vo verejnej zeleni.

Beltis sedmokráska

Čeľaď Asteraceae astrovité

Meno - bolo odvodené od latinského slova bellus - krásny. Meno Bellida nosila tiež jedna z dryád v gréckej mytológii.
Rozšírenie- Asi 10 druhov tohto rodu rastie v Európe a v Malej Ázii. Sú to vytrvalé rastliny.
V záhradách sa ako dvojročná kvetina pestuje už od stredoveku náš domáci druh Bellis perennis.

Beltis perennis, sedmokráska dosahuje v kvete výšky 10-15 cm. Z prízemnej ružice lesklých podlhovastých listov vyrastajú stvoly, ukončené jedným úborom. U záhradných odrôd bývajú úbory poloplné, alebo plné s kvetmi jazykovitými, alebo rúrkovite stočenými vo farbe bielej, ružovej, červenej alebo v kombinácii týchto farieb.

Pestovanie Semeno sa vysieva na začiatku 7. m. na dobre pripravený záhon alebo do pareniská. Výsevy je vhodné tieniť a udržiavať stále vlhké. Keď nie je výsev hustý, nemusia sa rastliny prepichovať. Sadenice sa vysádzajú na trvalé stanovište koncom 8. m. na vzdialenosť 20 cm.
Použitie Sedmokrásky sa vysadzujú do nádob, na obruby a do kobercov záhonov. Pekná je ich kombinácia s cibuľovinami napr. tulipánmi. Pre svoju nenáročnosť sú vhodné i vysadeniu na hroby.
Rastliny sú vytrvalé a na záhrade sa môžu pestovať niekoľko rokov, ale veľkosť ich kvetov sa postupne zmenšuje. Dobre znášajú sucho.

Bmcteantha Anderb & Haegi (syn. Helichrysum) slamiha

Čeľaď Asteraceae astrovité

Meno - Pôvodné pomenovanie Helichrysum vzniklo spojením gréckych slov helius - slnko a chrysos - zlato. Meno Bracteantha upozorňuje na to, že kvetenstvo rastliny je tvorené nenápadnými rúrkovitými kvetmi, ktoré sú pokryté výrazne farebným i zákrovami (listen braktea), tie sú často mylne považované za jazykovité kvety.
Bracteantha bracteata (syn. Helichrysum bracteatum), slamienka pochádza z Austrálie a v Európe sa pestuje od roku 1799. Boli vyšľachtené nízke kompaktné odrody, dosahujúce výšky 30 cm, stredne vysoké odrody 40 - 60 cm, vysoké odrody až 100 cm. Pevné stonky so striedavými listami sú ukončené úborom, kry tým listami vo farbe bielej, ružovej, žltej, červenej a hnedej.
Pestovanie - Semeno sa vysieva koncom 3. m. do pareniská alebo väčšieho hrantíku. Výsev nesmie byť príliš hustý, aby rastliny nenapadali hubovité choroby. Prepichané rastliny sa vysadzujú na vonkajšie záhony na vzdialenosť 20-30cm, až koncom 5. m. pretože sú citlivé na pokles teplôt pod bod mrazu. Koreňový systém nie je príliš hlboký a vysoké rastliny môžu padať.
Použitie -Slamienky sa pestujú predovšetkým účelom zberu a sušenia kvetov, ale kvety sa dajú použiť k rezu i v čerstvom stave. Nízke odrody sa vysádzajú do nádob, alebo na záhony s ostatnými letničkami.

Begonia, láskavec, papuľka, ibiš, nestarec, sedmokráska,helichrysum