Jednoročné a dvojročné kvety-o kvetoch, starostlivosť + nároky

Jednoročné a dvojročné rastliny pestujeme hlavne pre krásu ich kvetov. Výrazné farby a rôzne tvary kvetov im boli prírodou dané preto, aby lákali hmyz, ktorý zabezpečuje  oplodňovanie pohlavných orgánov kvetov. Najdôležitejšou častou kvetu sú tyčinky a piestik. V tyčinkách sa tvorí peľ' (samčie pohlavné bunky). Piestik sa skladá z blizny, čnelky, a semenníka, v ktorom sú ulože­né vajíčka (samičie pohlavné bunky). Pri kontakte peľu na bliznu dôjde k opeleniu (splynutiu sam­čích a samičích pohlavných buniek) a následné k tvorbe plodov a semien a tak sa zabezpečuje nekonečný cyklus kvetu. Tyčinky a piestik sú chránené okvetným kalichom a kvetnou koru­nou. Koruna a kalich sú zložené z okvetných plátkov rôzneho tvaru a veľkosti, môžu byť navzájom zrastené.

Okrasné kvety nemajú výraz­né okvetné plátky, pretože sú opeľované vetrom, zato ich tyčinky sú dlhé a vyčnievajú z kvetov. Kvety tráv vyrastajú v kvetenstve, ktoré sa volá klas. Teda kvety ostatných jednoročných a dvojročných rastlín často vyrastajú v kvetenstvách najčastejšie v strapci, okolíku alebo vrcho­líku.

Zvláštnym druhom kvetenstva je úbor. Kvetenstvo na prvý pohľad vyzerá ako jeden kvet, ale je zložený z desiatky drobných kvetov. Na okraj kvetenstva vyrastá jeden alebo viac radov kvetov, ktoré vyzerajú ako jeden kvet, ale je zložený z de­siatky rôznych kvetov. Na okraji kvetenstvá vyrastá jeden alebo viac radov kvetov jazykovitých (tie lákajú svojou farbou hmyz a hrajú dôležitú úlohu pri opeľovaní) a v strede sú kvety rúrkovité. U plnokvetých odrôd je väčšina rúrkovitých kvetov premenená na kvety jazykovité.

Plody a semena

Po oplodnení sa zo semenníka začne vyvíjať plod chrániaci semena. Plody i semená obsahujú  najrôznejší tvar, veľkosť a farbu. Často môžu pôsobiť i ozdobné. Rastlina ukladá do semien zásobné látky, ktoré slúžia ako výživa pre nový klíčiaci semenáčik. Tvorba semien je pre kvety veľmi náročná a vo chvíli kedy začne vytvárať semená, prestáva obyčajne kvitnúť. Odstraňovaním semenníkov sa dá u mnohých druhov jednoročných a dvojročných kvetín predĺžiť dobu ich plného rozkvetu.

Potrebné prostredie

Nároky jednotlivých kvetov na prostredie sú odvodené od podmienok, ktoré na ne pôsobia na ich pôvodnom stanovišti vo voľnej prírode.  Pravé letničky rastú často na extrémnych miestach - na kamenistých horských polohách, teplých stepiach, savanách, polopúšťach a dokonca aj v púšťach teda skutočne skoro všade. Vegetačné obdobie tu býva pomerne krátke, a preto majú pravé letničky rýchly rast a skoro nasadzujú ale taktiež zavčasu odkvitajú. Doba ich rozkvetu sa dá predĺžiť odstraňovaním semenníkov a potom nedochádza tak rýchlo k oplodneniu. Znesú priamy slnečný svit. Druhy, ktoré sa pestujú ako  letničky, sú ale na svojom prirodzenom  stanovišti vytrvalé, potrebujú väčšinou viacej času na vytvorenie zelenej hmoty a nasadenie kvetov. Pochádzajú z veľmi rozlišných prírodných stanovíšť napr. tropického lesa.

Svetlo je jednou zo základných podmienok pre rast kvetov. Väčšina letničiek rastie najlepšie na plnom slnku alebo dobré oslnenom stanovišti. Len niektoré druhy napr. vždy kvitnúca begónia veľkokvetá, čarodejka kvitnú dobré i v polotieni.

Teplota je prvkom, ktorý v našich klima­tických podmienkach vymedzuje obdobie vegetácie letničiek. Väčšina druhov je pôsobením teplôt pod O °C vážne poškodzovaná a po príchode prvých jesenných mrazíkov odumierajú. Tiež na jar sa kvety majú vysadzovať do voľnej pôdy až v druhej časti mája, kedy sa už neblíži nebezpečenstvo prízemných mrazíkov. Naopak u dvojročných kvetín môže pôsobenie nízkych teplôt ovplyvniť kvitnutie rastlín. Nízke teploty pôsobia na vegetačný vrchol rastliny (dvojročné) a odštartujú v ňom procesy, ktoré ovplyvňujú vytvorenie základov budúcich kvetov. Silné mrazy však môžu rastliny tiež zničiť, preto sa dvojročné rastliny chránia na vonkajších záhonoch zimnou a niečím sa obvykle prikrývajú.

Voda je životne dôležitá pre všetky orga­nizmy. Väčšina letničiek a dvojročných kvetov  má stredné nároky na množstvo vody v pôde. Na vlhkejšom stanovišti rastú dobré tie druhy, ktoré vytvárajú mnoho zelenej hmoty (listov) napr. láskavec (Amaranthus), rezeda (Rezeda), nechtík (Calendula), slnečnica (Helianthus). Vyložené suché stanovište vyhovuje letničkám s dužinatými stonkami a lištami alebo štepným druhom ako poludňovka (Dorotheanthus), portulaka  (Portulaca),   dvojtvarník  (Dimorphotheca) a iné. Sucho tiež lepšie znášajú rastliny priamo vysiate na stanovište. Tie vytvárajú dlhší hlavný koreň a môžu získavať' vodu z väčšej hĺbky.

Pôda by malá byť stredne ťažko priepustná, aby pri veľkých zrážkach alebo zálievke nedochádzalo k dlhodobému premočeniu  koreňov. To by kvetom mohlo uškodiť. Ťažké a studené pôdy nie sú pre pestovanie letničiek a dvojročných kvetín vhodné. Na príliš ľahkých, piesočných a vysychavých pôdach musí byť častejší prísun vody a prihnojovanie rastlín.

Živiny kvety si vyžadujú všetky látky, ktoré sú potrebné pre rast. Väčšiu si vytvárajú sami zo základných (prvkov) kyslík (O), vodík (H), dusík , fosfor (P), draslík (K), vápnik (Ca), horčík,  železo (Fe), a iné. O, C, H, N, P, K, Ca sa nazývajú makroprvky, pretože ich rastlina potrebuje vo  veľkom množstve a sú pre jej život nevyhnutné. Mg, Fe, Zn, Mo a iné. nazývame mikroprvky (mikroelementy), rastlina ich prijíma len v minimálnych množstvách, ale ich nedostatok môže vyvolať vážne ochorenie kvetu. CO získava rastlina zo vzduchu prostredníctvom listov, H z vody, N, P, K, Ca a mikroprvky prijíma kvet pomocou koreňov z pôdy lebo pomocou listov (mimokoreňová výživa rastlín). Na začiatku vegetácie potrebujú jednoročné a dvojročné kvety predovšetkým dostatok dusíku, ktorý rastlina využíva k tvorbe zelenej hmoty stoniek a listov. Veľa N však môže spôsobiť príliš bujný rast rastlín a zlé kvitnutie. Pre tvorbu kvetov a dobrý vývin rastlinných pletív je dôležitý K a P.

Látky, s ktorých pomocou dodávame kvetom živiny, sa nazývajú hnojivá. Hnojivá delíme na organické a priemyselné. Organické hnojivá (hnoj, kompost...) obsahujú malé množstvo živín, ale dodávajú do pôdy cennú organická hmotu, ktorá zlepšuje vlastnosti pôdy. Priemyselné hnojivá obsahujú presne známe množstvo živín, ktoré býva aj zobrazené na obale. Môžu byť kvapalné a pevné a obsahujú buď jednu konkrétnu živi­nu (jednozložkovú) alebo viacero živín v určitom vzájomnom pomere (viaczložkové).