OD EGYPTA DO ČÍNY

Kvetiny zohrali nemalú úlohu už v živote starovekého Egypta. Už vnútorné zariadenie obydlia bolo bohato vyzdobené kvetinovými motívmi. Architekti a umelci sa snažili v miestnostiach vytvoriť ilúziu chladného rybníka alebo tienistého sadu, preto stĺpy často pripomínali kmene paliem alebo kostrnky papierov, zakončovali ich kvety alebo puky lotosov a na podlahe bol naznačený zarastený rybník, na stenách potom rozľahlá záhrada.

Na jednom z obrázkov faraón Achnaton drží kvety a čašu, do ktorej kráľovná Nefertiijti nalieva víno, zatiaľ čo jeho dcéry mu podávajú kvety. V hrobke najvyššieho kňaza Merira sa uchovalo vyobrazenie obrovských reliéfnych kytíc, umelecky viazaných z lotosov, makov, margarétok a plodov manga. Najvyššiu časť kytíc tvoria červené maky a zelené vejáre papyrusu. Nespočetné nástenné maľby, fresky aj mozaiky dokladajú pestré zloženie kytíc: od najjednoduchších maličkých, ktoré tvoria nezriedka len jeden kvet alebo dve puky a sotva vypučaná vetvička, až po vejárovito vyzdobená ceremoniálne žezlá a zložité kompozície. Navrchu bývajú tie najväčšie kvety, nižšie po stranách menšie, doplnené plody, listami a steblami papyrusu. Doteraz sú také ploché kytice a kompozície obľúbené aj v Európe.

Hovorí sa im vejárovité alebo egyptské a uplatňujú sa v interiéroch štylizovaných vo starovekom východnom štýle.
V týchto kompozíciách sa nevyužívali len rastliny rastúce v záhradách, ale aj dovezené z ďalekých krajín špecifickými expedíciami alebo získané ako daň či dar. Najčastejšie sa objavovali papyrusy, margaréty, maky, ruže, fialky, slez, ľalia, jazmín, myrta, brečtan, mandragora, hrachor, aloe, granátové jablká a konečne najposvätnejšie a v Egypte najváženejšie kvety - lotosy, zdobiace žezla vládcov.

Kult lotosu oddávna existuje aj v Indii, kde sú tieto kvety zasvätené Budhovi a považujú sa za symbol čistoty, duchovného osvietenia a súcitu.
Girlandy, vence a kytice sa začali využívať pri náboženských obradoch a rituáloch a až neskôr aj ako svetské ozdoby (doteraz sa čestným hosťom veľakrát prinášajú krásne kvetinové girlandy). Môžu sa vyrábať z kvetov, ale tiež z jednotlivých okvetných plátkov. Podľa očitých svedkov sa hlavičky kvetov, hlavne ruží a mesiačikov, predávajú na trhoch v Bombaji a v Dillí na váhu.
Spoločne s budhizmom sa umenie väzby kvetinových kompozícií rozšírilo z Indie do všetkých krajín Východu a predovšetkým do Číny, ktorá sa nazýva "kráľovstvom kvetov a matkou záhrad". Po celé veky sa tu vypracovávali princípy aranžovania kvetov; hlavným hľadiskom bola jednota človeka a prírody, využitie priestoru a ochrana všetkého živého.

Už v 5. storočí pred n 1. boli rozpracované zákony väzby kytíc. Kvety aj vetvičky boli vždy nesúmerné, presne tak, ako rastú v prírode. Výber rastlín musel odpovedať ročnej dobe a kvetov nesmelo byť mnoho, v jednej váze nemali byť viac ako tri druhy kvetov troch rozličných farieb. Nemali kontrastovať jeden s druhým, ale naopak zvýrazniť kontrast kvetov a vázy.
Veľmi starostlivo sa vyberali vázy. V 16. storočí bol napísaný zvláštny "traktát o vázach pre kvetiny", podľa ktorého musia mať vázy úzke hrdlo a mohutný základ, aby nestrácali ľahkosť a stabilitu.
Aranžovanie kvetov bolo rovnakým umením ako maliarstvo alebo hudba. Bohatstvo rastlinného materiálu a umenie majstra dovolili vytvoriť kompozíciu naplnenou hlbokým vnútorným zmyslom a pritom neuveriteľne krásnu a originálnu. Čítať jej posolstvo umožnili znalosti symboliky. Orchidey symbolizuje urodzenosť, kvitnúca vetvička slivky nežný ženský pôvab, pivonka, kráľ kvetov, krásu, jar, silu a úspech, narcis čistotu a súčasne nový rok.

Tieto symboly boli následne využívané pri donáške kvetov v tej dobe a snažili sa ich prísne dodržiavať. Aranžovanie sa stalo skutočným umením a ľudia si viac vážili krásu kvetov a donesenej kytice alebo kompozície vo váze.

Obľúbené boli aj ibištek, kamélie, azalky, astry, ľalie, orgovány, jazmíny, magnólia, ruža a kvietky citrusov. Zvlášť sa cenili chryzantémy pyšne kvitnúce na jeseň, keď iné kvety hynú mrazom, ktoré sa preto stali symbolom odolnosti, odvahy a nepoddajnosti ducha. Nie nadarmo bola v 12. storočí zložená prekrásna pieseň o chryzantéme:
Ó chryzantéma, kvet jesene, tvoj hrdý duch a ušľachtilý vzhľad hovorí o dokonalosti statočných mužov.

Ako vzniklo viazanie kytíc a s tým spojená donáška kvetov