Orchidey

Keď príroda vytvárala orchidey, nešetrila fantáziou a podarilo sa jej okrášliť rastlinnú ríšu nádhernou korunou. Orchidey sú podivuhodné vo všetkom – existuje nepredstaviteľné množstvo druhov, ktoré zvládajú najpodivuhodnejší spôsob opelenia, rozmnožovania i fantastickú schopnosť rozširovania.

Orchidey teda vstavače (Orchidaceae) sú najpočetnejšie čeľade v celej ríši rastlín na Zemi, zatiaľ je známych asi 25 000 – 30 000 druhov. Niektoré početné druhy rastú v miernom pásme alebo i v tajge, avšak najväčšie množstvo orchidey obýva subtrópy a hlavne tropické lesy. Ich veľkoleposť a obdivuhodné tvary spôsobujú, že sa vôbec nepodobajú ostatným kvetom a pripravujú človeka o duchovnú rovnováhu. Človek prahne po všetkom neobyčajnom, a preto ich sa vynasnažil udržať v kultúre a ďalej zušľachťoval tieto kvety nezemskej krásy. Podarilo sa mu to vďaka neobyčajnej plasticite orchidey, ktoré sa v Číne pestujú už 2500 rokov s podivuhodnými výsledkami.

Z TRÓPOV DO SKLENNÍKOV

Dlhoročné východné tradície len málo ovplyvnili výskum a pestovanie orchideí v Európe. V tomto svetadiele víťazstvo nesporné patrí Anglicku . Prvou tropickou orchideou, ktorú tu kto vypestoval, bola eulofia vysoká (Eulophia alta), zaslaná zo Západnej Indie doktorovi Williamovi Houstoneovi v roku 1733; o niekoľko mesiacov neskôr v skleníku Petera Collinsona rozkvitla bahamská orchidea bletia skromná (Bletia verecunda). V prvom katalógu zbierok Kráľovskej botanickej záhrady v Kew v Anglicku sa pojednáva už o pätnástich druhoch tropických orchideí dovezených zo Západnej Indie . Dnes má rovnaká zbierka orchideí v Kew 15 000 položiek, vzťahujúcich sa k 3500 druhom. Je to najstaršia zbierka orchideí na svete a nájdu sa v nej rastliny staré cez sto rokov .

Prvým riaditeľom záhrady v Kew bol sir Joseph Banks , ktorý v čase výpravy na lodi kapitána Cooka upozornil na orchidey rastúce na stromoch. Začal tieto rastliny pestovať v košíkoch a iných nezvyčajných kontajneroch, napr. v škrupine kokosu, a to úplne bez pôdy . Dnes tieto orchidey nazývame epifýty; sú to rastliny, ktoré žijú na stromoch a využívajú ich len ako oporu na rozdiel od druhov parazitických .

Obchod s orchideami v rámci pestovania v kultúre sa plne rozvinul v polovici 19. storočia a prvou krajinou, ktorá sa týmto obchodom zaoberala, bolo Anglicko, ktoré v tom čase malo mnoho kolónií v trópoch Starého i Nového sveta. Ako huby po daždi začali rásť rozsiahle komplexy skleníkov, patriace úspešným obchodníkom. Záhradnícke firmy rodín Sander a Veitch a tiež iní pestovatelia tropických rastlín vysielali do džunglí Ázie i Ameriky dobre vybavené expedície alebo zamestnávali celé štáby zberateľov orchideí.

Najdôležitejšie vývoz orchideí koncom 19. storočia sa sústreďoval v Strednej a Južnej Amerike, Indii aj ostrovoch Tichého oceánu .

Len jedna z transportných lodí , objednaná Henry Sander v roku 1878, doviezla z Kolumbie viac než12 000 orchideí. V tom istom roku pri brehoch Kolumbie stroskotala loď, ktorá viezla na palube 20 000 rastlín

V Londýne sa na aukciách pre bohatých zberateľov vystavovali zvyčajne nové, sotva objavené druhy alebo mimoriadne vzácne exempláre. Ich cena dosahovala výšky 400-500 Guiney (vtedy sa l guinea rovnala 5 zlatým americkým dolárom), ale niekedy aj viac. Napríklad na jednej z aukcií bol vydražený mimoriadne krásny jedinec odontoglossa kučeravého (Odontoglossum crispum) so žiarivými, neobvyklými škvrnami a husto posiatymi kvetmi za 1150 guiney.

Bohužiaľ zďaleka nie všetky rastliny prežili. Rastliny dopravené z tropických krajín boli prevažne epifyty. Vtedajší záhradníci ich však nevedeli správne pestovať a sadili ich do tučnej hlinitej zeme, pričom ich udržiavali vo vysokej vlhkosti a teplote.Hoci sa orchidey neustále dovážali z trópov vo veľkom množstve , nepodarilo sa ich v skleníkoch rozmnožovať . Následkom neriadených zberov potom boli zničené celé populácie niektorých foriem orchideí aj nenahraditeľné rastlinné spoločenstvá .

Až 20. storočie objavilo hlavné tajomstvo orchideí záhady ich rozmnožovania. V roku 1922 profesor Cornellovej univerzity v USA Levis Knudson prvýkrát získal semenáče orchideí na umelom sterilnom podklade , zloženom z nerastných solí , vody, agaru a cukrov . Čoskoro sa metódy rozmnožovania orchideí stali dostupnými aj pestovateľom a milovníkom týchto rastlín .

Ukázalo sa , že orchidey sú jedinečným objektom pre kríženie, takže v súčasnosti už existuje viac než 100 000 nielen medzi -druhových , ale aj medzirodových hybridov . V polovici 60. rokov 20. storočia sa potom šľachtitelia naučili klonovať orchidey vďaka mnohopočetnému deleniu kúskov meristematického ( rastové ) tkaniva , vyňaté z púčika, výhonku alebo koreňa .

Tak vzniklo množstvo variantov prírodných druhov aj umelo vytvorené hybridy a ich počet neustále stúpa zo stoviek do tisícov . Orchidea sa v minulosti aj dnes používala, ako veľmi vhodný darček aj do miešaných kytíc na donášku kvetov. Veľmi dobre ju zvýraznila a oživila.

Vďaka kríženiu orchidey a vzniku toľkých druhov bolo možné na donašku kytíc využívať rôzne variácie.