Magnólia

V prvej polovici 20. Storočia bolo módou zasielať z južných kúpeľov neobvyklé pohľadnice. Známky sa lepili na tmavozelené listy, tvrdosťou zrovnateľné s kartónom. Výborne na nich držal aj atrament. Boli to listy magnólie veľkokvetej (Magnolia grandiflora). Stále zeleného severoamerického stromu, ktorým sa darí aj v európskych podmienkach, konkrétne v subtrópoch.

Kvety magnólie sú veľkolepé, sú veľké ako šálka na čaj, krémovo biele a nádherne voňajú. Nespočetné tyčinky a piestiky sú pripravené k opeľovaniu, už v pootvorenom puku. Preliezť medzi tuhými okvetnými listami dokážu iba silné chrobáky, ktoré sa živia peľom. Obalia sa lepkavou tekutinou podobnou nektáru, napudrujú sa peľom a potom lietajú opeliť iné kvety.

Neobyčajné sú aj plody magnólie, v niečom pripomínajú šišky, ale skladajú sa zo suchých, plochých krabičiek. Dozreté nádobky sa otvárajú a z nich sa vysypávajú jasno červené semená, podobné drobným fazuliam.