Matthiola R. Br. fiala

Čeľaď Brassicaceae kapustovité

Meno - Tento rod bol pomenovaný podľa renesančného lekára a botanika P. O. Matthioliho, autora svetoznámeho herbára.
Rozšírenie - 55 druhov rodu Matthiola v Stredomorí, západnej Európe a Mikronézii.

Matthiola incana, fiala sivá, fiala letná, levkoja pochádza z juhozápadnej Európy, Malej Ázie, severnej Afriky a Kanárskych ostrovov. V záhradách sa pestovala už v 16. stor. Je to silná až 80 cm vysoká rastlina s pretiahnutými sivo plstnatými listami a stonkami. Na konci stonky kvitne strapcovité kvetenstvo jednoduchých alebo plných kvetov vo všetkých farbách okrem modrej. Kvety príjemne voňajú. Kvitnú v prvej polovici leta.

Matthiola longipetala je málo známa. Naše staré mamy, ju nazývali míťoľ a pestovali ju na záhradke pod oknami. Na tejto cez deň celkom nevzhľadnej rastline, večer rozkvitá množstvo drobných kvietkov vydávajúci ch veľmi intenzívnu vôňu.

Pestovanie - Matthiola incana sa vysieva už vo februári do debničiek. Semeno klíči pri teplote 18 °C. Na malých klíčiacich rastlinkách je možné poznať, či budú rastliny plnokveté. Keby sa znížila semenáčikom teplota na 10-12 °C, lístky plnokvetých rastlín získajú nažltlú farbu, rastliny s jednoduchými kvetmi zostanú zelené. Jednoducho kvitnúce rastliny môžeme z debničky odstrániť. Prepichané sadenice sa môžu z debničky vysadiť na záhon už v polovičke 4. m.. Matthiola longipetala sa môže v 4. m. vysiať priamo na záhon.
Použitie - Vysoké odrody Matthiola incana (až 80 cm) vytvárajú spravidla len jeden výhon a pestujú sa špeciálne pre rez kvetov. U polovysokých odrôd (40-50cm) sa stonka nad zemou bohaté rozvetvuje a na jednej rastline vykvitá niekoľko kvetenstiev. Tieto odrody sa používajú k rezu i na výsadbu do letničkových záhonov. Nízke odrody (20-30cm) sa vysádzajú do nádob a na záhony spolu s inými letničkami.

Nigella L černuška

Čeľaď Helleboraceae čemericovité

Meno - Pomenovanie tohto druhu bolo, odvodené z latinského slova nígellus - načernalý. Čierne semená niektorých druhov sa používajú ako korenie
Rozšírenie - Rod zahŕňa približne 20 druhov rastúcich v Stredomorí, Západnej a strednej Ázii.
Nigella damascena, černuška damascénska pochádza zo Stredomoria a v záhradách sa pestuje od 16. stor. Z vrúbkovanej stonky vyrastajú jemné peristé listy. Stonky sa rozvetvujú a sú ukončené jednoduchým alebo poloplným kvetom. Kvety sú modré, ružové fialové alebo bielej farby rýchlo odkvitajú a na ich mieste sa vyvíjajú nápadné oválne mechúriky (semenníky). Rastlina dorastá do výšky 30-50 cm.
Nigella orientalis, černuška východná pochádza z Malej Ázie. Dorastá do výšky až 60 cm a je ozdobná predovšetkým lievikovitými semenníkmi. Kvety sú nenápadné zelenožlté.
Pestovanie - Semeno černušky sa vysieva priamo na trvalé stanovište od 3.-4 m. Postupným výsevom získate stále kvitnúce a plodiace rastliny. Mladé sadeničky je vhodné pretrhať na vzdialenosť 15 cm.
Použitie - Semenníky všetkých uvedených druhov sa zbierajú a sušia. Kvety a semenníky černušky damascénskej sa môžu použiť k rezu v čerstvom stave. Táto černuška je krásna tiež v priamo vysievaných záhonoch, ktoré oživí svojou jemnou stavbou.

Petunia Juss. petúnka

Čeľaď Solanaceae ľuľkovité

Meno - Pomenovanie tohto rodu bolo odvodené od brazílskeho mena petun, ktorým bol označovaný tabak, ktorému sú petúnie podobné.
Rozšírenie - Asi 60 druhov rodu petúnka rastie v tropických oblastiach Južnej Ameriky. V záhradách sa od počiatku 19. stor. pestuje pod názvom petúnka x hybrida, kríženec niekoľkých planých druhov.

Petúnka x hybrida, petúnka krížená má stonky i okrúhle listy ochlpené a jemne lepkavé. Lievikovité kvety rozkvitajú po celé leto. Petúnia má stovky odrôd líšiacich sa od seba rastom, farbou a veľkosťou kvetov. Kvety môžu byť jednoduché, poloplné aj plné s rôzne zvlnenými okrajmi. Farebná paleta je nesmierne bohatá a zahŕňa všetky bežné farby, kvety môžu byť aj viacfarebné. Pestujú sa odrody s veľkým množstvom malých kvetov (multiflora) a odrody s veľkými kvetmi, ktorých však na rastline rozkvitá menej (grandiflora). Dnes sú obľúbené predovšetkým odrody s dlhými prevísajúcimi výhonmi (pendula) a odrody nízkeho kríčkovitého vzrastu.

Za petúniu je niekedy omylom považovaný tiež druh Callibrachoa x hybrida ponúkaný v obchodoch pod označením „ Million Bells ". Jeho kvety sú drobné v odtieňoch ružovej oranžovej alebo bielej farby. Slabé výhonky prevísajú.
Pestovanie - Drobné semeno sa vysieva v 2. m. do debničiek, semeno sa jemne zasype až vo chvíli, kedy začína klíčiť. Predpestovanie je náročné, rastliny sa musia dva razy prepichovať alebo hrnkovať, lepšie je sadenice si nakúpiť. Sadenice sa vysádzajú na vonkajšie stanovište po 15. 5.
Použitie - Petúnky sú obľúbenou kvetinou okenných hrantíkov a závesných kvetináčov. Nízke kompaktné odrody sa vysádzajú do kobercových záhonov a na obrubníky. Najmä rastliny v kvetináčoch vyžadujú pravidelné prihnojovanie.

Matthiola,černuška, petúnka,