Súhra prírody, zmysel pre krásu

Asi pred  10 000 rokmi človek prešiel od lovu a zberu plodín k poľnohospodárstvu a pastierstvu, aby si

zaistil menej náhodné a bohatšie zdroje potravy. Zmysel pre krásu však dlho uspokojovalo

pozorovanie divoko rastúcich kvetov, ktoré bolo ľahké si zaobstarať, veď v tej dobe voľná

príroda začínala priamo za plotom ľudských sídiel a ponúkala veľa možností. Keď  sa však ľudia presťahovali do miest (k urbanizácii došlo už pred 6000 rokmi), človek začal pociťovať odtrhnutie od prírody. A vtedy sa začal cieľavedome venovať šľachteniu kvetov; najvzácnejšie a najkrajšie rastliny sa sprvu pestovali okolo chrámov a v záhradách vládcov, ale neskôr aj na záhradách mešťanov. Záhradníci vyhľadávali najkrajšie kvety, umelo ich  množili, vyberali medzi potomkami opäť tie najkrajšie a najvoňavejšie. Rozvoj vedy potom pestovanie obohatil o možnosti kríženia a šľachtiteľstva a dochádzalo k početným pokusom. Až koncom 20. a začiatkom 21. storočia však záhradníci rozvinuli revolučné metódy kríženia a udržiavania tkanivových kultúr vzácnych rastlín aj využívanie moderných technológií, vďaka ktorým sa objavujú doteraz nevídané kultivary okrasných rastlín. A to všetko rýchlo pokračuje, aj keď si to žiada svoj čas. K vyšľachteniu novej odrody tulipánov je napríklad potrebných zhruba 25 rokov. Koľko kultivarov okrasných rastlín na svete asi je? Spočítať ich nedokáže nikto: iba ruží viac ako l O OOO. V parkoch, záhradách, sklenníkoch aj šľachtiteľských pretekoch sa opatrujú stovky tisíc odrôd aj okrasných rastlín. A ťažko medzi nimi nájsť lepšie a horšie, viac či menej úspešné. Každý kultivar má svojich obdivovateľov. Preto môžeme pojednať len o niekoľkých známych a podivuhodných rastlinách, ktoré majú určitý význam pri šľachtení a pestovaní kvetín alebo i v kutlúre ľudstva ako takej.

Tento vývoj viedol postupne k trednu ako ho poznáme dnes, že ľudia obidvujú krásu v kyticiach kvetov, objednávajú si často počas rôznych sviatkov donášku kytíc kvetov a na ich tvárach sa objavujú úsmevy a radosť.