Agave

Čeľaď Agavaceae agávovité

Meno Grécke slovo agáve má význam nádherný, jasný, vznešený. Ide o ženské meno, ktoré nosila v gréckych bájach Kadmova dcéra. Tejto rastline ho dal botanik Linné. Indiánmi bola nazývaná margney alebo metl a Španieli, ktorí ju priviezli do Európy, ju pomenovali cardon, pre jej pevné tŕne, ktoré sa používali namiesto ihiel.
Rozšírenie Asi 220 druhov tohto rodu rastie v strednej Amerike (Mexiko). Sú to jednoklíčnolistové sukulentné rastliny vytvárajúce prízemné ružice dužinatých listov. Agáva vykvitá raz za svoj život, asi vo veku 40-60rokov. Z ružice vyrastie dlhá stonka zakončená súkvetím. Po odkvitnutí stará ružica odumrie, ale na jej báze sa vytvorí niekoľko dcérskych rastliniek.

Agave americana pochádza z Mexika, ale dnes rastie divoko v Stredomorí, Španielsku i ďalších subtropických oblastiach. Do Európy bola privezená už okolo roku 1560. V svojej domovine tvorí až 1,5m vysoké ružice s 2 m dlhými a 20 cm širokými mierne previsnutými šedivozelenými ostnitými listami. Bolo vyšľachtených niekoľko odrôd s farebne pruhovanými listami. Kvety v súkvetiach na 3-8 m vysokej stonke majú žltozelenú farbu.

Pestovanie V zimnom období jej vyhovuje svetlé a chladné miesto s teplotou okolo 5 °C s minimálnou zálievkou. Prevlhčenie substrátu v zimnom období môže spôsobiť uhynutie rastliny. V letnom období vyžaduje slnečné miesto a znesie i pomerne vysoké teploty a niekoľkodenné vynechanie zálievky. Množí sa dcérskymi rastlinkami. Rastlinu je možné umiestniť na terasu na južnej strane domu, zapustiť do záhonu so suchomilnými trvalkami, inými sukulentami alebo ako dominantu do letničkového záhonu.

Albícia

Čeľaď Mimosaceae citlivkovité

Meno Rastlina bola pomenovaná podľa talianskeho prírodovedca Gavaliera Fillippa del Albizzia, ktorý v roku 1749 začal pestovať druh Albizia julibrissin ako okrasnú rastlinu.
Rozšírenie Asi 150 druhov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch Afriky, Ázie a Austrálie. Sú to opadavé kry alebo stromy s perovito zloženými listami, s kvetmi v súkvetiach a remeňovitými strukmi.

Albizia julibrissin je najčastejšie pestovaným druhom, ktorý prirodzene rastie v Iráne, Pakistane, Číne, Japonsku a inde v subtropickej Ázii. Vo voľnej pôde dorastá do výšky 5-8 m. Perovito zložené listy sú zložené z drobných podlhovastých lístočkov, ktoré sa k sebe večer pritlačia a ráno sa znova rozprestrú. Na zimu opadávajú. Súkvetia zložené z kvietkov s výraznými ružovými tyčinkami rozkvitajú v VI.-VIII.

Pestovanie Albíciu je možné počas zimy uchovávať v tmavej miestnosti kde sa teplota pohybuje od 0-5 °C prakticky bez závlahy, pretože v tej dobe nemá listy. V záhrade môže ostať až do príchodu prvých mrazov. V lete by nemal byť substrát prevlhčený, vyžaduje dobrú drenáž. Ak dorastie rastlina do príliš veľkých rozmerov, je možné previesť na jar spätný rez. V lete jej vyhovuje slnečné alebo mierne zatienené, ale teplé stanovište. Môže sa zapustiť do trávniku, záhonu alebo postaviť na iné miesto v záhrade, kde bude mať dostatok priestoru. V najteplejších častiach nášho štátu sa niekoľko rastlín pestuje trvalo na vonkajšom stanovišti. Vyžadujú však dobrú ochranu proti mrazom. Množia sa pomerne ťažko, semenom. Lepší je nákup mladých rastlín.

Aloe

Čeľaď Liliaceae ľaliovité

Meno Aloa vzniklo z arabského slova alloeh - lesklý, trpký. Už od staroveku bolo využívané v lekárstve a k získavaniu vonných látok. V renesančnom Taliansku bola aloa pestovaná v záhradách a na okrasu i kvôli svojím liečebným účinkom. Bola známa Aloe arborescens a Aloe vera. Za alou bola považovaná taktiež agáva, ktorá bola nazývaná aloa america - bodľavá aloa.
Rozšírenie Asi 450 druhov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch strednej Afriky, južnej Afriky, Madagaskaru a Arabského polostrova. Ružice dužnatých listov postupným prirastaním vytvoria rôzne dlhý kmienik. Na dlhých lysých stonkách vykvitá strapcovité súkvetie rúrkovitých kvetov.
Aloe arborescens, aloa stromčekovitá pochádzajúca z južnej Afriky, Kapska, Natalu sa pestuje najčastejšie. Úzke šabľovité listy sú po obvode vrúbkované. Rastlina rýchlo rastie, vytvára kmienik a množstvo dcérskych rastliniek.
Aloe vera, aloa pravá pochádza z Arabského polostrova, tam môže vytvoriť až 0,5 m vysoký kmeň. Kopijovité zašpicatené modrozelené listy v ružici sú až 0,5m dlhé a 8 cm široké. Kvety má žlté.
Pestovanie V období zimy vyhovuje rastlinám svetlé miesto s teplotou 5-10 °C. Závlaha môže byť minimálna. Nedostatok vody sa prejaví zvraštením pokožky listov. Ani v letnom období by nemal ostať substrát v nádobe dlhodobo prevlhčený, ale závlaha by mala byť pravidelná. Miluje výslnné a teplé stanovište, ale úpal jej neprospieva. Môže sa aj s kvetináčom zapustiť do suchomilných častí v záhrade alebo ho umiestniť do skupiny s inými sukulentami. Ak je kmienik pod ružicou už príliš vysoký, je možné rastlinu zrezať a vrchol s listami zasadiť do piesčitého substrátu, kde znova zakorení. Množí sa dcérskymi rastlinkami alebo výsevom semien.

Agave, albícia, aloe,