Donáška kvetov po Slovensku
V Prievidzi a okolí ešte dnes

Begonia, láskavec, papuľka, ibiš, nestarec, sedmokráska,helichrysum

Agemtum L nestarec, agerát

čeľaď Asteraceae astrovité

  • Meno - Vedecké i sloven­ské pomenovanie tejto rastliny bolo odvodené od gréckeho slova ageratos - nestarnúci večne mladý. Nové rozkvitajú­ce kvety zakrývajú od­kvitnuté kvety a kvetina stále vyzerá sviežo.
  • Rozšírenie - Asi 40 druhov tohto rodu rastie v Se­vernej a Južnej Amerike ako les­né rastliny.
  • V záhradách sa pestuje druh:

Ageratum houstonianum pochá­dza z Mexika a Peru a do Eu­rópy bol dovezený na počiat­ku 19- storočia. Výška rastliny 15-16 cm. Sú však vyšľachtené nízke kompaktné odrody, s výš­kou 15-25 cm, pre výsadbu na záhony a odrody k rezu, vy­soké 40-60 cm. Listy v tvare srdca a stonky sú jemne chĺpkaté u nízkych odrôd sa ston­ky bohaté rozvetvujú, U odrôd určených na rezanie sú rovné, vzpriamené a rozvetvené len v hornej časti. Drobné úbory, zložené z rúrkovitých kvetov sú usporiadané v okolíku. Ich farba môže byť biela, modrá, fialová a ružová. Rastlina rastie celé leto. V súčasnosti sa pestu­jú predovšetkým F l1hybridy.

  • Pestovanie -  Nestarec je nutné vysievať už kon­com 1. alebo 2. m. (semeno je jemné, nezasypáva sa). Vhod­nejší je nákup sadeníc. Rastliny sú veľmi citlivé na mráz, na vonkajšiu plochu sa vysádzajú až po 15. 5., na vzdialenosť 15-20cm podľa odrody.
  • Použitie  - Nestarec sa veľ­mi dobre hodí na všet­ky typy záhonov, na obruby i na výsadbu do nádob. Kvety vydržia vo váze 5-7 dní.

 

Alcea L. ibiš, topofovka

Čeľaď Malvacaea slezovité

  • Meno  - Vedecké pomeno­vanie pochádza už zo staroveku a bolo odvo­dené z gréckeho slova altheis - liečivý, sloven­ský názov topoľovka popisuje štíhly vysoký vzrast rastliny, podob­ný stĺpovitým topoľom. Plné kvety sú podobné kvetom starých ruží.
  • Rozšírenie  -   Tento rod žije prirodzene v juž­nej Európe a v južnej Ázii.
  • Druh Alcea rosea sa v európ­skych záhradách pestuje už od stredoveku. Veľmi obľú­bený bol v baroku a neskôr sa stal nepostrádateľnou rast­linou dedinských záhradiek. Ide o rastlinu dvojročnú, ale v priaznivých podmienkach vydrží na stanovišti i viac ro­kov. Je to až 2 m vysoká statná bylina. V prvom roku po vý­seve narastie prízemná ruži­ca veľkých, okrúhlych listov. V druhom roku vyrastá silná olistená stonka, nesúca stra­pec veľkých, jednoduchých, poloplných, alebo plných kvetov o priemere až 10 cm. Farba kvetov môže byť v od­tieňoch všetkých bežných farieb okrem modrej. Celá rastlina je pokrytá drobnými chĺpkami, obsahujúcu látku šťavelan, ktorá môže dráždiť pokožku citlivých ľudí.
  • Pestovanie  - Semeno  sa vysieva koncom 5. m. na dobre pripravený záhon, alebo do debničky. Po vzídení sa semenáčiky prepichajú, naj­lepšie do malých črepníkov, alebo sa porast na záhrade len pretrhá. Rastlina vytvára dlhý kolový koreň. V 8. m. sa sade­nice vysádzajú na trvalé sta­novište, na vzdialenosť 40 cm. Rastliny je vhodné v priebehu zimy chrániť ľahkou prikrýv­kou. Zo zozbieraných semien často vyrastajú len jednodu­cho kvitnúce rastliny.
  • Použitie - Táto statná rastlina by nemala chý­bať na žiadnej dedinskej pred­záhradke, nájde svoje uplat­nenie ako solitéra v pestrých letničkových i trvalkových záhonoch.

 

Amamnthus L láskavec

Čeľaď Amaranthaceae láskavcovité

  • Meno  - bolo odvodené z gréckeho slova maranien - nevädnúci.
  • Rozšírenie  - Cez 50 dru­hov tohto rodu rastie v Indii, Afrike a v južnej Ame­rike, niektoré druhy sa tu pestujú ako obilniny.
  •  V európ­skych záhradách sa od 16. sto­ročia pestuje:

Amaranthus caudatus, láskavec pravý, chvostnatý, ktorý pochá­dza z južnej Ameriky. Je to až 70-120 cm vysoká rastlina. Zo silnej hranatej stonky vyras­tajú striedavo elipsovité listy. Stonka sa rozvetvuje a na jej konci vyrastá hustý previsnutý strapec drobných kvietkov. Kvety sú najčastejšie tmavo červené, ale pestujú sa tiež zelenokveté odrody. Semeno je veľmi drobné načervenalé.

Amaranthus paniculatus, Láska­vec latnatý je nižší než pred­chádzajúci druh. Dorastá do výšky asi 50-100 cm a jeho červené, alebo zelené kvetenstvo je vzpriamené.

Amaranthus tricolor, Láskavec trojfarebný rastie tiež v tropic­kej Ázii. Táto bohato rozvet­vená rastlina dosahuje výšky 30-100 cm a je ozdobná hlav­ne svojimi farebnými (žltými a červenými) listami. Kvety sú nevýrazné.

  • Pestovanie -  Amaranthus caudatus a Ama­ranthus paniculatus je možné vysievať v polovičke 5. m. pria­mo na záhony, po vzídení je nutné rastliny rozsadiť na vzdia­lenosť 30 - 40 cm. Pri predpes­tovaní sadby sa semeno vysieva do debničiek v polovičke 4. m. Na pozemok sa rastliny vysá­dzajú až na konci 5. m., pretože sú veľmi citlivé na pôsobenie nízkych teplôt. Amaranthus tricolor je nutné vysievať už v 3. m. do debničiek a prepichať do črepníkov, alebo sadbovačov. Rastlinky sú citlivé na padanie klíčiacich rastlín.
  • Použitie  - Všetky tri dru­hy môžeme použiť ako výrazné solitéry do letničkových záhonov a väčších nádob. Amaranthus caudatus a Ama­ranthus paniculatus sa pou­žívajú do zmesí letničiek ur­čených pre priamy výsev, tiež k rezu a k sušeniu. Rastliny sú náročné na dostatok vlahy.

 

 

 

Antirrhinum L papuľka

Čeľaď Scrophularaceae krtičníkovité

  • Meno - vzniklo spojením dvoch gréckych slov anti-podobný a rhinos-nos (podobný nosu).
  • Rozšírenie-  40 druhov tohto rodu rastie v Stredomorí a v Severnej Amerike. Vo svojej domovine sú trval­kami a v miernych zimách aj u nás môžu prezimovať a za­kvitnúť i niekoľko rokov po sebe.
  • Už od 16. storočia sa v eu­rópskych záhradách pestuje druh Antirrhinum majus.

Antirrhinum majus, papuľka väčšia, ktorá pochádza zo Stredomoria. Na pevnej stonke vyrastajú drobné elipsovité listy a stra­pec kvetov, ktorý pripomína zvieraciu papuľu. Tvar kvetov je prispôsobený k opeľovaniu čmeliakmi. Kvety môžu byť jednoduché, alebo plné, v od­tieňoch všetkých bežných fa­rieb, okrem modrej. Pestujú sa tri skupiny odrôd. Vysoké, s výškou 80-120 cm, vytvárajú jednu rovnú stonku s kvetenstvom a sú určené špeciálne k zberu kvetov. Stredne vyso­ké, s výškou 40-60 cm, sa bež­ne vysádzajú do letničkových záhonov a môžu sa použiť aj k rezu. Mladé rastliny je vhod­né zaštipnúť, aby sa stonka lep­šie rozvetvila. Stonky nízkych odrôd (15-25cm) sa bohato rozvetvujú a používajú sa k výsadbe do kobercových záho­nov a do nádob.

  • Pestovanie: Drobné seme­no sa vysieva koncom 2. alebo začiatkom 3. m. do deb­ničiek (hrantíkov). Semeno sa nezasypáva, preto sa povrch pôdy musí udržiavať stále vlhký. Mladé rastlinky sú citlivé na pa­danie klíčiacich rastlín. Môžeme odporučiť nákup sadeníc. Mladé rastlinky je možné vysadzovať na záhon vo vzdialenosti 20-30 cm, už koncom 4. m. pretože znesú i slabé mrazíky.
  • Použitie: papuľku mô­žeme v záhrade použiť k výsadbe do letničkových a trvalkových záhonov, k rezu a do nádob. Pre predĺženie kvit­nutia, je vhodné odstraňovať odkvitnuté kvetenstvo. Dobre znáša sucho.

 

Begónia L begónia

Čeľaď Begoniaceae begónovité

  • Meno - Tento rod bol po­menovaný po Michaelu Begonovi, guvernérovi v St. Domingu
  • Rozšírenie - Tento, v zá­hradníctve veľmi pou­žívaný, rod obsahuje asi 1000 druhov, ktoré rastú ako trval­ky v trópoch a subtrópoch Afriky, Ameriky a Ázie.
  •  Ako letnička sa pestuje:

Begónia x semperflorens, vždy kvitnúca, ktorá vznikla kríže­ním druhov pochádzajúcich z Mexika a Brazílie. V záhra­dách sa začala bežne pestovať až na začiatku 20. storočia. Rastliny dosahujú výšky 15-30 cm, dužinatá hladká stonka sa bohato rozvetvuje a vyras­tajú z nej okrúhle lesklé listy. Kvety sú drobné s výraznými tyčinkami. Pestované odrody sa delia do dvoch skupín, na odrody zo zelenými listami a odrody s bronzovými lis­tami, v oboch týchto skupi­nách môžeme nájsť odrody s bielymi, ružovými a červe­nými kvetmi. Begónie kvitnú vytrvalo celé leto. Rastliny sú veľmi citlivé na nízke teploty, zničia ich prvé mrazíky.

  • Pestovanie-  Predpestovanie sadeníc je veľmi náročné. Odporúčame nákup sa­deníc. Veľmi jemné semeno sa vysieva už v 1. m. do misiek. Se­meno sa nezasypáva a výsevné nádoby je treba pri kryť sklom a pravidelne zavlažovať. Rastli­ny sa musia dva razy prepichovať. Mladé rastliny sa vysádzajú až na konci 5. m. na vzdialenosť 15-20 cm. Kvitnú dobre i v polotieni, veľmi prudké slnko im môže poškodiť okraje listov. Dobre znášajú sucho.
  • Použitie - Begónie sa s obľubou vysádzajú do nádob, alebo na obruby záhonov. Pretože nepotrebu­jú tak časté polievanie, použí­vajú sa tiež k výsadbe hrobov a na kobercové záhony vo ve­rejnej zeleni.

 

Beltis sedmokráska

Čeľaď Asteraceae astrovité

  • Meno  - bolo odvodené od latinského slova bellus - krásny. Meno Bellida nosila tiež jedna z dryád v gréckej mytológii.
  • Rozšírenie-  Asi 10 dru­hov tohto rodu rastie v Európe a v Malej Ázii. Sú to vytrvalé rastliny.
  • V záhradách sa ako dvojročná kvetina pes­tuje už od stredoveku náš do­máci druh Bellis perennis.

Beltis perennis, sedmokráska dosa­huje v kvete výšky 10-15 cm. Z prízemnej ružice lesklých podlhovastých listov vyrastajú stvoly, ukončené jedným úbo­rom. U záhradných odrôd býva­jú úbory poloplné, alebo plné s kvetmi jazykovitými, alebo rúrkovite stočenými vo farbe bielej, ružovej, červenej alebo v kombinácii týchto farieb.

  • Pestovanie Semeno sa vysieva na začiatku 7. m. na dobre pripravený záhon alebo do pareniská. Výsevy je vhodné tieniť a udržiavať stále vlhké. Keď nie je výsev hustý, nemusia sa rastliny prepichovať. Sadenice sa vysádzajú na trvalé stanovište koncom 8. m. na vzdialenosť 20 cm.
  • Použitie Sedmokrásky sa vysadzujú do nádob, na obruby a do kobercov zá­honov. Pekná je ich kombi­nácia s cibuľovinami napr. tulipánmi. Pre svoju nenároč­nosť sú vhodné i vysadeniu na hroby.
  • Rastliny sú vytrvalé a na záhrade sa môžu pestovať nie­koľko rokov, ale veľkosť ich kvetov sa postupne zmenšuje. Dobre znášajú sucho.

 

Bmcteantha Anderb & Haegi (syn. Helichrysum) slamiha

Čeľaď Asteraceae astrovité

  • Meno - Pôvodné pomeno­vanie Helichrysum vznik­lo spojením gréckych slov helius - slnko a chrysos - zlato. Meno Bracteantha upozorňuje na to, že kvetenstvo rastliny je tvorené nenápadnými rúrkovitými kvetmi, ktoré sú pokryté výrazne farebným i zákrovami (listen braktea), tie sú často mylne považova­né za jazykovité kvety.
  • Bracteantha bracteata (syn. Helichrysum bracteatum), slamienka pochádza z Austrálie a v Európe sa pestuje od roku 1799. Boli vyšľachtené nízke kompaktné odrody, dosahu­júce výšky 30 cm, stredne vy­soké odrody 40 - 60 cm, vyso­ké odrody až 100 cm. Pevné stonky so striedavými listami sú ukončené úborom, kry tým listami vo farbe bielej, ru­žovej, žltej, červenej a hnedej.
  • Pestovanie - Semeno sa vysieva koncom 3. m. do pareniská alebo väčšieho hrantíku. Výsev nesmie byť príliš hustý, aby rastliny ne­napadali hubovité choroby. Prepichané rastliny sa vysa­dzujú na vonkajšie záhony na vzdialenosť 20-30cm, až koncom 5. m. pretože sú cit­livé na pokles teplôt pod bod mrazu. Koreňový systém nie je príliš hlboký a vysoké rast­liny môžu padať.
  • Použitie -Slamienky  sa pestujú predovšetkým účelom  zberu  a sušenia kvetov, ale kvety sa dajú použiť k rezu i v čerstvom stave. Nízke odrody sa vysádzajú do nádob, alebo na záhony s ostatnými letničkami.