Čeľaď violkovitých (Violaceae) je veľmi rozsiahla a mnohotvárna. Patria do nej nielen byliny, ale aj kríky a tiež niektoré stromy. V miernom pásme sú však rozšírené hlavne trvalky a niekoľko málo jednoletiek. To je napríklad fialka trojfarebná (Viola tricolor), ľudovo zvaná polná sirôtka, v ruštine Anutine očká. Tento názov dostala bylinka na pamiatku dievčaťa, ktoré bolo za trest za nenásytnu zvedavosť po osudoch iných ľudí premenené v rastlinu. Fialka trojfarebná má skutočne pestrý kvet s piatimi okvetnými lístkami, z ktorých spravidla dva sú fialové, ostatné smotanovo biele alebo žlté s jasne žltou škvrnou. Sfarbenie plátkov ovplyvňuje obsah farbiva - fialovomodré až červené antokyany a jasne žltej karotenoidy, flavóny alebo flavonoidy. Prípadne i žltobiele saponiny. Violka trojfarebná je jedna z najbežnejších rastlín a je veľmi populárny. Vo Francúzsku ju považujú za symbol vernosti, Nemci ju nazývajú macochou, k čomu sa vzťahuje ľudová rozprávka. Podľa nej je najnižší, najväčší plátok kvetu macocha, oba postranné jej dcéry a najvyššia nevlastné dcérky. Tie macocha utláčala a dobrý kúzelník sa nad nimi zmiloval, macocha za trest dostala ostrohu, jej vlastným dcéram narástli fúzy (čierne čiaročky na plátkoch) a dobré nevlastné dcéry vyrástli do krásy a dostali pôvabnou farbu. Fialka je symbol prebudenia prírody a jej každoročného obnovovania. Tento kvietok bol obľúbený už v starom Grécku a Ríme. Galovia považovali fialku za symbol nevinnosti, čistoty a skromnosti a túto povesť si udržala dodnes. Je známe, že fialka voňavá bola obľúbenou kvetinou Napoleona Bonaparta. Svoj záujem o ňu dali najavo aj Angličania: fialku spomínajú i Shakespearovi hrdinovia, básnici Shelley a Thomas Moore. Veľkým ctiteľom fialky bol aj básnik Goethe. Na prechádzkach po predmestí Weimare často rozhadzoval semená tejto rastliny.

Úhľadná ružica listov, okrúhle lístky na dlhých stopkách a jemné, svetle fialové kvety má fialka voňavá (V. odorata), ľudovo fialka. Na jar rozkvitá na najrôznejších miestach: v koreňoch a v oddencích má dostatočné zásoby živín, aby mohla vykvitnúť čo najskôr.

Violka vonná má svoje tajomstvá: doteraz nie je známe, prečo kvitne dvakrát do roka, skoro na jar a v lete. Jarné kvety vybavila príroda pôvabným vzhľadom aj vôňou, aby prilákali šesťnohé opeľovače, hoci v máji fialka ich služby nepotrebuje, pretože pôvabné kvietky sú neplodné. Život druhu závisí na nenápadných, ľahko prehliadnuteľných letných kvetoch. Tie nevoňajú, nemajú dokonca ani korunu a sú navyše zaclonené listy, takže leží priamo na zemi. Prečo by aj niekoho lákali alebo budili pozornosť, keď nepotrebujú nikoho pomoc? Fialky sa opeľujú samy, zrelý peľ z tyčiniek padá priamo na bliznu, a tak dochádza k oplodneniu. Plodom tohto kvetu je jednoduchá kapsula. Po dozretí sa ohýba na tenkej stopke a znova leží na zemi. Keď plody dozrejú, stvol sa znovu napriami ako pero a rozhadzuje semená okolo seba. A teraz prichádzajú na rad mravce. Usilovne sa zháňajú po semenách fialky, na ktorých sú biele mäsité výrastky, tzv. mäsko. Mravcom táto lahôdka veľmi chutí, a tak rozvlačujú semená violky po celom okolí a prispievajú k šíreniu tejto voňavej kvetinky.