GEORGÍNY(Dáhlie)

Až do objavenia Ameriky neboli georgíny (Dahlia) v Európe vôbec známe a indiáni sa o ne zaujímali len ako o potravinu. Aztékovia ich nazývali akokotli, čo v preklade znamená vodné potrubie; podzemné hľuzy týchto kvetín používali ako potravu.

Tiež do Španielska boli georgíny dovezené ako gastronomická lahôdka. Avšak vodnaté hľuzy bez chuti nechali Európanmi v pokoji, zato si povšimli neobyčajného kvetenstva georgín, veď aj v prírode boli úbory týchto astrovitých rastlín dostatočne veľké a mali rozmanité sfarbenie. Tak

sa georgíny stali záhradnými rastlinami, a keď boli na začiatku 19. storočia v Belgicku vyšľachtené prvé veľkokveté a plnokveté odrody, ich popularita nesmierne vzrástla. Aj v ČR sa usporadúvali "georgínové bály", na ktorých tancovala aj Božena Němcová. Dnes vďaka neustálej práci šľachtiteľov poznáme okolo 20 000 odrôd georgín, ktorým sa máločo vyrovná vo farebnosti, rozmanitosti tvarov aj rozmeru kvetov. Rekord drží odroda s úborom s priemerom 53 cm!

V Rusku kedysi neboli georgíny obľúbené. Väčšina z nich je príliš nápadná a slávnostná, nedostáva sa im nežnosti, jemnosti a vyberanosti. Navyše bohatstvo kvetov kontrastuje s absolútnym nedostatkom akejkoľvek kvetnej vône. A k tomu všetkému rezané kvety spravidla rýchlo vädnú a opadávajú. Okrem toho v neveľkých záhradkách na ohromné kríky georgín jednoducho nie je dosť miesta. Blízko seba vytvárané georgíny rôznych odrôd obyčajne zatieňujú navzájom svoju krásu a svojráz a plošné výsadby rastlín jednej odrody sú menej výrazné ako vhodne umiestnený jednotlivý ker. Pre záhradnú úpravu sú najzaujímavejšie zakrpatené drobnokveté odrody, ktoré sa dobre pestujú v ozdobných kontejneroch a tvoria pekné obruby k trávnikom.

Odrody georgín(Dáhlie)

Ohromná mnohotvárnosť odrôd georgín sa triedi podľa niekoľkých znakov: podľa rozmerov kvetu sa delí na 5 skupín, od miniatúrnych s priemerom menej ako 10 cm až po obrovské, s priemerom viac ako 25 cm. Ďalej sa triedi podľa výšky kríku a to tiež na 5 skupín, od trpasličích (najviac 30 cm), až po vysoké presahujúce viac ako 120 cm. Najvyššie odrody dosahujú až 3m. Hlavným rozdielom je ale tvar a štruktúra kdvetu. Najznámejšie sú odrody jednoduché s výrazným stredom úboru z trubkovitých kvetov a s jednou radou širokých jazykovitých kdvetov po okraji. Ďalšie sú límcové, s vnútornou radou úzkych, ľahko stočených a kontrastne zafarbených jazykových kvetov. Ďalšie sú leknínovité (plnokveté so širokými jazykovitými kvetmi, z ktorých vnútorné sa podobajú na lekná), kaktusové (s jazykovými kvetmi, zvinutými do dlhých úzkych trubičiek) či dekoratívne (s veľmi početnými kvetmi ).

Georgíny sú nenáročné rastliny. Hlavným problémom pri ich pestovaní sú hľuzy, ktoré musia byť chované v primeranej teplote. Tejto pomerne náročnej práci pri vyberaní krehkých a na zaobchádzanie aj transport veľmi citlivých podzemných častí rastliny treba každoročne venovať značné množstvo času a pozornosti; hľuzy je treba chrániť pred suchom na tmavom a chladnom mieste. Skoro na jar ich treba zasypať sypkým substrátom, na príklad rašelinou, a je možné ich aj vyniesť na svetlo na pareniska a veľmi opatrne v teplom počasí zalievať. Výhony veľmi dobre zakorenia a sú schopné rezania. Rastliny získané z odrezkov sú totiž oveľa zdravšie. Keď minie ohrozenie neskorými mrazmi, je možné vysádzať georgíny na záhon. Môžu sa vsádzať ako zakorenené odrezky, tak hľuzy alebo aj skupinky hľúz, ktoré predtým vykvitnú.

Georgíny potrebujú ľahkú, nie kyslú, ale živinami bohatú pôdu. Vrstva zeme nad hľuzou musí byť najmenej 5-8 cm vysoká. Ďalšia starostlivosť spočíva len v pravidelnom zalievanie, prikrytie pred nočnými mrazmi, občasné hnojenie, okopávanie a postupné vyvažovanie krehkých stoniek. Nevyhnutné je odstraňovanie prebytočných výhonov a jalových stoniek.

Po prvých jesenných mrazoch nadzemná časť rastliny odumiera; odreže sa, hľuzy sa vykopú, očistia a umiestni cez zimu na chránené miesto.

Jednoročné odrody riešia problémy s prezimovaním georgín. V Rusku sú známe ako veľmi otužilé pestré rastliny, ktoré sa vysádzajú v meste do trávnikov. Existujú veľké množstvá jednoročných georgín, ktoré sa krásou, rozmermi aj sfarbením svojím vytrvalým príbuzným vyrovnajú. Ich semená sa vysievajú na jar do pareniska a sadenice sa potom rovno vysadzujú do voľnej pôdy. Inak sa s nimi zaobchádza ako s viacročnými georgínami.

Georgína(Dáhlia)