Donáška kvetov po Slovensku
V Prievidzi a okolí ešte dnes

Ibištek,lantana, vavrín

 

Hibiscus L ibištek

Čeľaď Malvaceae slezovité

  • Rozšírenie Asi 220 dru­hov tohto rodu rastie v trópoch a subtrópoch Afri­ky, Ázie a Austrálie. Sú to by­liny, kry i stromy so strieda­vými listami a veľkými lievi­kovitými kvetmi.

Hibiscus rosa-sinensis, ibištek čín­sky pochádza z tropickej Ázie. Je to ker, ktorý môže dorásť do výšky až 5 m. Vzhľadom k jeho obľube bolo vyšľachtených mnoho odrôd s rôznym tvarom a farbou listov a predovšetkým kvetov. Ich zvláštnosťou je, že kvitnú len jeden deň. Niektoré nové odrody majú i dlhšiu tr­vanlivosť kvetov. Púčiky vyras­tajú na mladých výhonoch a po­stupne rozkvitajú počas celého leta. Kvety môžu byť jednodu­ché, poloplné i plné. Jednoduché kvety zdobí nápadný stĺpik s tyčinkami a bliznami. Farba kvetov je biela, žltá, oranžová, ružová alebo červená často s tmavým stredom. Do Európy bol privezený v roku 1686.

Hibiscus schizopetalus pochádza z východnej Afriky. Nie je tak známy ako predchádzajúci druh. Jeho kvety sú menšie červené s hlboko zárezovitými korunnými lupienkami. Obľú­bené sú predovšetkým odrody s bielo a ružovo panašovanými listami. Krížením s predošlým druhom boli vyšľachtené zau­jímavé odrody s pestrými listami a jasne červenými lievi­kovitými kvetmi.

  • Pestovanie Zimu najlepšie prekonajú vo svetlej miestnosti s teplotou 10-15 °C. Pri vysokej svetelnej intenzite a teplotách nad 15 °C vykvitajú i v zime. Rastliny je možné z priestorových dôvodov čias­točne orezať už v jeseni. Na jar sa potom môže urobiť hlboký rez až do starého dreva. Rast­liny dobre pučia a kvitnú na mladých výhonoch. V lete má rád svetlé teplé stanovište chránené proti vetru. Výkyvy teplôt a preschnutie môže viesť k opadávaniu púčikov. Pestuje sa ako ker alebo v stromčekovej forme. Rozmnožuje sa odrez­kami, najlepšie na jar. Napoly vyzreté odrezky zakorenia pri teplote 22-25 °C o 3 týždne.

 

Lantana L Lantana

Čeľaď Verbenaceae železníkovité

  • Meno Latinským menom lantana boli pôvodne po­menované niektoré dru­hy kaliny (Viburnum), neskôr pripadlo meno tejto rastline, pretože mala podobné súkvetie. Meno bolo odvodené z latinského slova lentus - ohybný.
  • Rozšírenie Asi 150 dru­hov tohto rodu rastie v tropickej Amerike a Afrike. Sú to vždyzelené byliny alebo kry s pologuľovitým súkvetím.

Lantana camara, lantana men­livá pochádza z Ameriky. Je to ker dorastajúci do výšky až 3 m s hranatými zelenými vetvička­mi drsnými vajcovitými listami a pologuľovitým súkvetím. Jed­notlivé kvietky postupne me­nia počas kvitnutia svoju farbu a súkvetie vyzerá ako viacfarebné. Vykvitajú od V.-IX. Pes­tujú sa predovšetkým početní kríženci a odrody s kvetmi bie­lymi, ružovými, oranžovými alebo červenými. Rastlina je ozdobná i svojimi drobnými lesklými kôstkovičkami. Pozor, celá rastlina je mierne jedovatá, listy sa v liečiteľstve používali ako tonikum a stimulátor. Do Európy bola Lantana camara pri­vezená v roku 1692.

Lantana montevidensis (syn. Lantana sellowiana) pochádza z Brazílie a Uruguaja. Od pred­chádzajúceho druhu sa líši slabšími previsnutými vetvič­kami. Kvety svoju farbu počas kvitnutia nemenia, ostávajú stále rovnako ružové. Svetlá škvrna v strede kvetov má lákať motýle, ktoré kvety opeľujú.

  • Pestovanie Rastliny sa môžu v jeseni hlboko zrezať a uchovať v tmavej miestnosti bez polievania pri teplote 5-10 °C. Rastliny s lis­tami je nutné uchovať na svet­lom vzdušnom mieste s prie­mernou zálievkou pri rovnakej teplote. Hlboký rez sa môže previesť i na jar. Rastliny dobre pučia a kvitnú na mladých výhonoch. Pestuje sa v kríčkovej, ale častejšie v stromčekovej forme. Stromčeky pôsobia veľmi pekne v trávniku alebo v letničkovom, či trvalkovom záhone, pozdĺž ciest, pri vcho­doch do budov a podobne. Má rada vysokú slnečnú intenzitu, znesie i úpal. Množí sa ľahko odrezkami na jar a v lete. Od­rezky zakorenia pri 20 °C po­čas 2 týždňov.

 

Laurus L vavrín

Čeľaď Lauraceae vavrínovité

  • Meno Menom laurus bol tento ker pomenovaný už v staroveku. Stal sa symbolom čistoty a ví­ťazstva. Podľa báje sa na ker vavrínu premenila nymfa Dafné unikajúca pred bohom Apollónom. Vavrínovým vencom boli zdobení učenci, básnici i úspešní vojvodcovia. Vavrín sa pestoval voľne v záhradách vo Francúz­sku a v Taliansku. Z Talianska bol privezený i do záhrad na Pražskom hrade v dobe panovania Rudolfa II.. Rastliny v ná­dobách sa často tvarova­li do rôznych geometric­kých tvarov.
  • Rozšírenie 2 druhy tohto rodu rastú v Stredomorí.

Laurus nobilis, vavrín bobkový je vždyzelený ker až menší strom so striedavými kožovitými lesklými listami, ktoré sa používajú ako korenie bob­kový list. Drobné žltobiele kvietky sú nenápadné rov­nako ako tmavé bobule.

  • Pestovanie V zimnom období by mal byť umiestnený na svetlom vzdušnom mieste s teplotou 0-10 °C. Znesie i mierne po­klesy teplôt pod bod mrazu a preto môže ostať v záhrade do príchodu prvých mrazov. Má rád výslnné miesto, ale môže rásť i v miernom polotieni, znáša úpal a vysoké teploty. Pestuje sa ako ker, stromček alebo sa tvaruje do najrôznejších geometrických tvarov. Množí sa ľahko odrez­kami i výsevom semien. Od­rezky zakorenia pri teplote 15 -20 °C o 4-5 týždňov.