Donáška kvetov po Slovensku
V Prievidzi a okolí ešte dnes

Portulaka, ricin, rudbekia, šalvia,

Portulaca L portulaka

Čeľaď Portulacaceae portulakovité

  • Meno - Linné prevzal toto meno z latinčiny, jeho význam nie je dostatočne jasný.
  • Rozšírenie -  40 druhov tohto rodu rastie v tro­pických oblastiach celej ze­megule.

Portulaca  grandiflora,   portulaka veľkokvetá bola privezená do Európy roku 1827 z Brazílie. Je to poliehavá, sukulentná rastlina s dužinatými stonkami a čiarkovitými prisadnutými listami. Na konci stonky vykvitajú jed­noduché alebo poloplné kve­ty v žiarivých farbách, okrem modrej. Kvety sú otvorené len za slnečného svetla.

  • Pestovanie - Semeno  sa vysieva počiatkom marca do debničiek. Rastlin­ky sa raz alebo dva razy prepichujú a po 15. 5. sa vysadzujú na záhony. Semeno je možné vysievať tiež v polovičke 4. m priamo na záhon.
  • Použitie - Táto drobná letnička nájde svoje uplatnenie na všetkých su­chých a slnečných miestach v záhrade, v debničkách, skal­kách, múrikoch aj na záho­noch a na obrubách.

 

Ricinus ricín

Čeľaď Euphorbiaceae pryštecovité

  • Meno - tohto rodu vzniklo z latinského slova ricinus - kliešť, semená sa nápadne podobajú to­muto obtiažnemu hmy­zu.
  • Rozšírenie - Tento rod zahŕňa len jeden druh Ricinus communis, ktorý sa odpradávna pestuje ako úžit­ková rastlina pre olej, ktorý je obsiahnutý v semenách (ricínový olej). Môžeme už len ťažko určiť, kde bola pôvodná vlasť, snáď v Afrike. V teplých oblastiach je vytrvalý.

Ricinus communis, ricín oby­čajný je mohutná rastlina až 300 cm vysoká, ozdobná predovšetkým veľkými dlaňovito delenými listami. Listy sú zelené alebo s červeným či ružovým nádychom. Rovnakú farbu môžu mať tiež guľovité ostnaté plody, zostavené do strapca.

  • Pestovanie - Vysieva sa v polovičke 3. m. do malých črepníčkov, z ktorých sa rastliny vysádzajú na konci 5. m. na trvalé stanovište. Se­meno je vhodné pred výsevom na 24 hodín namočiť do vlaž­nej vody. Možný je tiež priamy výsev v polovičke 5. m.
  • Použitie - Ricín je výraz­ná solitéra, vysadzovaná do stredu letničkových záhonov, do trávnikov i veľkých nádob. Vyžaduje dobrú výživu a dostatok vlahy.

 

Rudbeckia L rudbekia

Čeľaď Asteraceae astrovité

  • Meno  - Rudbeckia bola pomenovaná na počesť švédskych prírodoved­cov, otca a syna Rudbekových, ktorí žili na prelome 17. a 18. sto­ročia.
  • Rozšírenie - Je  to  seve­roamerický rod, ktorý obsahuje asi 15 vytrvalých aj jednoročných druhov.

Rudbeckia hirta, rudbekia srstnatá, terčovka, ako poznáme z ná­zvu, celá rastlina je ochlpená  a na dotyk drsná. Pôvod­ný druh dosahuje výšku až 150 cm, dnes pestované odro­dy sú väčšinou nižšie. Úbor je zložený z tmavého vyčnieva­júceho terča a jedného alebo viac radov jazykovitých kve­tov v odtieňoch žltej a hnedo­červenej farby. Terče sú deko­ratívne aj po odkvitnutí.

  • Pestovanie -  Vysieva sa v 3. m. do debničiek (hrantíkov) a prepichané rast­liny sa vysádzajú na záhony po 15. 5. na vzdialenosť 20-40 cm. podľa odrody.
  • Použitie - Nízke kom­paktné odrody (25-40 cm) sa vysádzajú do nádob a do záhonov s nižšími druh­mi letničiek. Vysoké odrody (do 100 cm) sa používajú k re­zu a ako výrazné solitéry v letničkových záhonoch, medzi skupinami kríkov a iné. Terče je možné sušiť
    • Šalvia Čeľaď Lamiaceae hluchavkovité
    • Meno - Toto rodové meno bolo odvodené od latin­ského slova salvare - lie­čiť, chrániť. Niektoré druhy šalvií majú výraz­né liečivé účinky.
    • Rozšírenie - Na zemeguli rastie viac než 900 dru­hov šalvií. Sú to byliny, polokríky a kríky, v záhradách sa pestujú mnohé vytrvalé i jed­noročné druhy.
    • Salvia coccinea, šalvia šarlátová pochádza z južných oblastí Severnej Ameriky, kde rastie ako trvalka. Bohato rozvetve­ný vzdušný krík dorastá do výšky okolo 50 cm. Na konci mnohých hranatých stoniek vykvitá kvetenstvo výrazne červených, ružových alebo bielych kvetov. Srdcovité listy a stonky sú jemne ochlpené.

      Salvia farinacea, šalvia pomúčená pochádza z Texasu. Je tu vytr­valá. Rastliny sa už odspodu bohato rozvetvujú a tvoria hustý polokrík široký i 140 cm a vysoký 60 - 80 cm. Kvety sú usporiadané v hustom klase a môžu mať rôzne odtiene modrej, alebo bielu farbu.

      Salvia splendes, šalvia ohnivá rastie v brazílskych lesoch ako vytr­valý polokrík. Jej kvety zosta­vené v strapci majú za farbený kalich i korunu a preto môže byť kvetenstvo i viacfarebné. Najčastejšou farbou kvetov je jasne červená. Profesorom Hrubým boli vyšľachtené rast­liny aj s odlišnou farbou kve­tov, ktoré sa stali základom pre dnes ponúkané odrody v ru­žových, fialových oranžových a bielych farbách. Kvetenstvá vyrastajú nad sviežo zelenými listami a v priebehu kvitnutia ich i úplne zakryjú.

      Salvia viridis, šalvia zelená, šalvia záhradná pochádza zo Stredomoria a nie je okrasná svojimi kvetmi, ale nápadne zafarbe­nými listami. Rastliny dosahu­jú výšky 60-80 cm a listy môžu mať modrú, ružovú alebo bie­lu farbu. Celá rastlina je jem­ne ochlpená.

    • Pestovanie-  Semeno šalvie žiarivej sa vy­sieva už v 2. m. a u ostatných druhov v 3. m. do debničiek. Malé rastlinky sa dva razy prepichujú alebo hrnkujú. Hlav­ný výhon je vhodné zaštipnúť. Na záhon sa môžu sadenice vysadiť až po 15. 5. Hlavne u šalvie žiarivej odporúčame nákup sadeníc.
    • Použitie - Pre svoje bohaté a vytrvalé kvitnutie sú šalvie používané do všetkých typov letničkových i trvalkových záhonov a k výsadbe do väčších nádob. Kvetenstvá Šal­via farinacea a Šalvia viridis sú vhodné k rezu a na sušenie