Rozmnožovanie exotických kvetov
Rozmnožovanie
Generatívne rozmnožovanie
Generatívne alebo semenami sa môžu množiť predovšetkým palmy, kaktusy, citrusy a niektoré ďalšie rastliny. Semená paliem sú väčšinou dobre klíčivé. Nazbierať si ich môžete na dovolenke pri mori alebo ich vylúpnuť napr. zo sušených datlí. Semená by sa pred výsevom mali asi na jeden deň namočiť do teplej vody a potom vysiať do debničky alebo vysokého kvetináča do piesku alebo zmesi piesku a humusového substrátu. Semená môžu klíčiť aj niekoľko týždňov. Substrát by mal byť udržiavaný vo vlhkosti a teplota prostredia by mala byť 20-25 °C. Semenáčik palmy vytvorí dlhý málo vetvený krehký koreň, ktorý by sa nemal pri presadzovaní poškodiť. Prvé listy sú úzke, niekedy trvá viac než rok než vyrastú prvé typicky perovito zložené alebo delené listy. Pre palmy sa predtým vyrábali špeciálne palmové kvetináče, ktoré boli vysoké a úzke, aby dlhé korene mali dostatok priestoru pre rast. Na pestovanie mladých rastlín je možné miesto nich použiť veľké tégliky od jogurtov. Snáď každé dieťa si raz vyskúša vysiať semienko z citrusových plodov. Semená pri teplote okolo 20 °C väčšinou skoro vyklíčia a pri dobrej starostlivosti z nich vyrastú pomerne veľké rastliny. Bohužiaľ trvá veľa rokov, než takéto rastliny začnú plodiť. Je možné na nich naštepiť alebo naočkovať časti plodiacej rastliny a dočkať sa plodov skôr. Výsevom sa množia takisto kaktusy a sukulenty. Je však výhodnejšie zakúpiť si už mladé rastlinky, pretože výsevy kaktusov sú náročné na ošetrovanie. Dreviny ako akácia (Acacia), albícia (Albizia) alebo eukalyptus (Eucalyptus) sa tiež množia semenom, ktoré je možné zakúpiť si v niektorých špecializovaných obchodoch, ale i v tomto prípade je lepšie doporučiť nákup sadeníc, pretože trvá pomerne dlho, než zo semien narastú pekné rastliny. Množenie semenom sa používa pri šľachtení nových odrôd.
Vegetatívne rozmnožovanie
Vegetatívne množenie je u exotických rastlín v nádobách častejšie. K množeniu sa používajú predovšetkým rôzne typy odrezkov. Môžu byť vrcholové (s vegetačným vrcholom), osové (časť výhonu s listami bez vrcholu), jednoočkové (časť výhonu s jedným listom a očkom). Odrezky sa režú ostrým nožom, môžu sa stimulovať niektorým z predávaných stimulátorov, rastú a pichajú sa do debničiek alebo priamo do kvetináčov do priepustného sterilného substrátu. Bylinné odrezky sa odoberajú z rastlín najčastejšie počas vegetácie od V.-VII., pri teplote 18-20 °C zakorenia o 2-3 týždne. Týmto spôsobom sa môže množiť napr. mučenka (Passiflora), bugénvilea (Bougainvillea), durman (Brugmansia) a iné. V predjarí (od II.-IV.) sa množí množstvo drevín polodrevitými (napoly vyzretými) odrezkami. K množeniu sa používajú výhony z minulého roka, ktoré sa odstraňujú pri každoročnom zmladzovacom reze. Napoly vyzretými odrezkami je možné rastliny množiť takisto v priebehu leta. Odrezky z drevitých častí výhonu zakoreňujú príliš pomaly, bylinné odrezky sú ľahko napadané hubovými chorobami, preto sa napr. u ibištekov (Hibiscus) a lantan (Lantana) používajú napoly vyzreté odrezky zo stredu výhonov.
Drevitými odrezkami sa v predjarí môžu množiť opadavé dreviny ako granátovník (Punica granatum) alebo figovník (Ficus carica).
Banánovník (Musa) alebo agáva (Agave) vytvárajú dcérske rastlinky, ktoré je možné oddeliť od materskej rastliny a ďalej pestovať. Kríčkovito rastúce druhy ako (Agapanthus) je vhodné množiť delením. Hustý kríček sa rozdelí na niekoľko dielov a rastliny sa zasadia do nových kvetináčov.